Adventné obdobie

Advent (z latinského „adventus“, čo značí príchod) znamená príchod Krista, ktorého už dlho očakávame. Toto štvortýždňové obdobie je pre všetkých veriacich predovšetkým časom duchovnej prípravy, pôstu a pokánia pred samotnými Vianocami, spomienkou na narodenie Krista.

Advent sa spomína už v Ríme v 5. storočí, ďalšie zmienky sú zo 6. storočia z Francúzska. Adventné obdobie v tom čase zahŕňalo až šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny ráz. Až pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, čo malo symbolizovať 4000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Svoju konečnú podobu však Advent nadobudol až v 8. – 9.storočí.

Obsah Adventu, jeho význam vyjadrujú aj staré adventné piesne, tzv. roráty. Vznikli podľa biblických prorockých textov. Roráty sa začínali spievať už pred svitaním a mali ľuďom pripomínať, že pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo v temnotách“.

Názov roráty je odvodený z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16.storočia z Francúzska: „Rorate caeli Desuper…“ („Rosu dajte nebesia zhora…“).

Adventná doba by tak nemala byť len časom horúčkovitého zháňania darčekov a stresov. V prvom rade je to o každom z nás, o zastavení sa a rozjímaní. Či už budete premýšľať o Bohu, Kristovi alebo „len“ o dobre ako takom a túžbe byť lepším človekom, má to nepochybne veľký zmysel, obzvlášť počas vianočných sviatkov.

Cirkevný rok sa u katolíkov končí sviatkom Krista Kráľa a Adventom sa začína nový cirkevný rok

Adventný veniec 

Existujú zmienky o tom, že predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní pomocou venca so zapálenými sviečkami vyjadrovali nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii počas zimy boli zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil zem späť k slnku, predĺžil dni a vrátil na zem teplo.

V stredoveku si kresťania prispôsobili túto tradíciu a používajú adventné vence ako súčasť svojej duchovnej prípravy na Vianoce. Koniec koncov, Kristus je „Svetlo, ktoré prišlo na svet,“ rozptýliť temnoty hriechu a vyžarovať pravdu a lásku Boha.

Iné dôkazy naznačujú, že adventný veniec bol vynájdený až v 19. storočí. V čase adventu sa, deti v hamburgskej škole Drsný dom, založenej protestantským pastorom Johan Hinrich Wichernom každý deň pýtali či už sú Vianoce. V roku 1839, J. H. Wichern postavil veľký drevený kruh a položil na neho 19 malých červených a 4 veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu. V nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes.

Symbolika adventného venca je krásna. Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Aj tieto ihličnany majú tradičný význam, ktorý je možné interpretovať v našej viere: Vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis, znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Cezmína má aj špeciálny kresťanský symbol: pichľavé listy pripomínajú tŕňovú korunu.

Okrúhly tvar venca, nemá začiatok ani koniec, symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi. Adventný veniec ako kruh symbolizuje súdržnosť!

Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec sú symbolom života a vzkriesenia.  Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi.

Štyri sviečky reprezentujú štyri týždne adventu. Svetlo opäť znamená Kristus, svetlo sveta.

 Adventný kalendár

Prvý známy adventný kalendár, ktorý bol urobený ručne, je z roku 1851. Dovtedy si ľudia robili po stene len kriedové čiary za každý deň v decembri až do Štedrého dňa. Prvý tlačený kalendár vyrobil nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908, bol však bez otváracích okienok – nazval ho Mníchovský Vianočný kalendár.

V roku 1921 však Lang vyrobil adventný kalendár aj s malými okienkami na otváranie. Okienka naplnené čokoládou však boli v predaji až v roku 1958. Takýmto adventným kalendárom sa tešia hlavne deti, ktoré si každý deň otvoria jedno okienko, z ktorého si vytiahnu nejakú tú maškrtu.

Vianočný stromček

Vianoce bez vyzdobeného stromčeka si už nevieme ani predstaviť – je to najkrajší symbol zimných sviatočných dní. Prvá zmienka o ozdobenom stromčeku sa objavila v kronike nemeckého mesta Brémy pred viac ako 500 rokmi. Legenda však hovorí, že ako prvý skrášlil vianočný stromček írsky mních Kolumbán v roku 573.

Na výzdobu použil horiace fakle v tvare kríža, a takto chcel prilákať ľudí na svoje kázne, čo sa mu aj podarilo. Tri vrcholy jedle prirovnal k jednotlivým božským osobám – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Ľudia si ho začali dávať do domov a ozdobovať sviečkami, ktoré symbolizujú dušu Spasiteľa.

Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami, alebo orechami. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy či rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami. Vianoce mali svoje čaro, pretože rodina bola po večeroch spolu, alebo sa ľudia stretávali pri driapaní peria a deti pritom vystrihovali ozdoby na stromček.

Oplátky

Oplátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali.

Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, hoci ti nemusí veľmi chutiť pre svoju prirodzenú arómu. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom.

V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oplátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oplátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oplátok sprevádzali vinšom. Napríklad takýmto – Vinšujem vám šťastný Štedrý večer, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného Božského požehnania!