11Ignaciánske duchovné  cvičenia

V roku 1919 pápež Benedict XV vyhlásil sv.Ignáca z Loyoly (zakladateľa Jezuitského rádu) za patróna všetkých duchovných cvičení všeobecnej Cirkvi. Dôvodom pre toto vyhlásenie bol Ignácov prínos, ktorým bola pre Cirkev jeho kniha Duchovné cvičenia. V tejto práci Ignác načrtol spôsob, ako robiť 30 dňové duchovné cvičenia – skúsenosť, ktorá mala hlboko a významne zasiahnuť do života exercitanta, urobiť ho otvoreného pre úplnú konverziu srdca a odhodlaného zasvätiť svoj život  službe Bohu a jeho   prichádzajúcemu kráľovstvu, a to vzhľadom na osobné povolanie, ktoré má daný človek od Boha.

Ignác sa narodil v roku 1491, konvertoval v roku 1522, vysvätený bol v roku 1537, Jezuitskú rehoľu založil v roku 1540 a zomrel v roku 1556. Duchovné cvičenia ako laik dával rovnako dlhú dobu – pätnásť rokov, ako to robil keď bol Jezuitom. Jeho spiritualita je vhodná pre každého. Duchovné cvičenia sa v dobe po II. Vatikánskom koncile rozšírili medzi laikov, kňazov a rehoľníkov rôznych duchovných tradícií, takisto ako medzi členov iných náboženských vyznaní.

Existuje veľa spôsobov ako prispôsobiť Duchovné cvičenia rôznym typom exercícií. Duchovné cvičenia robené doma vo všednom dni sú jednou z týchto možností. Východisko pre tieto adaptácie, ako i pre Duchovné cvičenia vo všednom dni, je ponúknuté sv. Ignácom v knihe Duchovné cvičenia.

Kniha Duchovné cvičenia poskytuje veľmi bohatú spiritualitu založenú na Svätom Písme. Teologicky sú veľmi fundované a spoľahlivé. Sú praktické a obsahujú veľa psychologického náhľadu potvrdeného najlepšími súčasnými psychológmi. Preto  mnoho ľudí zisťuje, že majú čo povedať i v našich časoch.

Exercície sa začínajú dôležitým prehlásením o totálnej láske Boha  prejavujúcej sa  stvorením každého z nás a našim povolaním plne odpovedať na jeho lásku. Toto sv.Ignác nazýva “Princíp a fundament”. Tým sa začína jeho kniha, a to pod titulom “ Základný princíp Ignaciánskej spirituality”.

5 – mesačné ignaciánske duchovné cvičenia vo všednom dni

Zvyšok prvého týždňa 30 dňových exercícií (5 mesiacov, ak sú robené vo všednom dni), je venovaný tomu, aby sa človek otvoril Pánovmu daru premeny srdca. To je náš program pre 6. až 8. týždeň. Tak ako je program pre celé Duchovné cvičenia daný Základným princípom, tak Ignác dáva program na celý zvyšok exercícií po skončení prvého týždňa, a to vo veľkej meditácii Nasledovanie Krista (často nazývaná “Meditácia o Kráľovstve”). Toto je meditácia prvého týždňa druhej časti Duchovných cvičení doma.

Duchovné cvičenia vo všednom dni sa vo svojej druhej časti zameriavajú na nasledovanie Pána, tak ako je predstavený v Evanjeliu. Stálou modlitbou tohto obdobia je čoraz lepšie poznať, milovať a nasledovať Ježiša. Všetky meditácie a kontemplácie sú zamerané na načúvaniu Slova z Evanjelia a jeho uplatnenie v praktickom živote exercitanta.

Témou Duchovných cvičení 3 (tretia časť) je neustále nasledovanie Krista v jeho a prostredníctvom jeho utrpenia a smrti ku vzkrieseniu. Je to prehlbovanie jednoty s Kristom, rozšírenie tejto jednoty v každom ohľade a detaile nášho života.

Priebeh a obsah

Doteraz sme sa zamerali na materiály Duchovných cvičení – čo sa má robiť. Oveľa dôležitejšie je to, čo sa nazýva spôsob (priebeh, metóda). Každý týždeň je spolu s textom na meditáciu alebo kontempláciu uvedené zodpovedajúce vysvetlenie spôsobu, ako robiť Exercície. Náš program je udávaný Písmom Svätým a duchovnou teológiou, ktorá je obsiahnutá v dynamickom priebehu duchovných cvičení. Je ponechané na každého exercitanta a jeho duchovného sprievodcu  alebo skupinu a jej sprevádzajúceho, aby  to oživili s vhodnými úvahami, príbehmi, hymnami a inými aktivitami, ktoré podporia proces načrtnutý v týchto teologických analýzach.

Niektoré zásady ignaciánskej metódy

  1. Podľa Ignáca, Božie kráľovstvo sa uskutočňuje tu a teraz skrze zjednotenie nadprirodzeného a ľudského, modlitby a činnosti. Tomuto zjednocovaniu napomáhame prostredníctvom úvahy (reflexie). Uvažujem nad tým čo prežívam preto, aby som spoznal čo očakávam od svojej modlitby. Uvažujem nad svojou modlitbou preto, aby som videl ako ma inšpiruje a aké výzvy kladie na môj život. Čítania, ktoré sú v tomto programe zadávané, by sa vždy mali používať, tak ako hovorí Ignác, na “uvažovanie o sebe a na to, aby sme z modlitby vyťažili nejaký osoh” (Duchovné cvičenia, 106-208, 114-116, 122-125, 194).
  2. Druhou kľúčovou oblasťou procesu je rešpektovať opakovaný rytmus striedania sa útechy/bezútešnosti. Útecha je vnútorné hnutie môjho ducha k Bohu (tj. vedomie dôvery, pocit vďačnosti, túžba slúžiť, ľútosť nad hriechmi, záujem o chudobných, atď). pochybnosti, strata odvahy, nedôvera, atď.). Všimni si, že bezútešnosť nie je hriech, ale V priebehu programu sa navrhuje opakovanie. Je nevyhnutne dôležité, aby sme porozumeli, že v opakovaní sa necvičíme iba vtedy, keď to program navrhuje. Kedykoľvek je zaregistrovaná útecha alebo bezútešnosť, musí nevyhnutne nasledovať ich vystriedanie. Pri opakovaní sa nesnažím o to, aby som opäť ”prešiel daným materiálom”, ale zameriam sa na tieto vnútorné hnutia môjho ducha a modlím sa nasledovne: pri úteche, aby sa prehĺbila, pri bezútešnosti sa modlím o to, aby som bol od nej oslobodený, takže bude Božou milosťou pretvorená v útechu.
  3. Iným dôležitým hľadiskom procesu je smerovanie ku kontemplácii. Prostredníctvom krstu som zjednotený s Bohom, Otcom, Synom a Duchom Svätým. Kontemplácia mi sprostredkováva kontakt s touto jednotou a to neustále vo väčšej hĺbke. Táto jednota s Bohom čoraz viac formuje moje vnútorné postoje a čoraz plnšie prúdi do môjho života. Kontemplácia nie je nejaký špeciálny ezoterický spôsob modlitby, je to rozmer srdca každej skutočnej modlitby. Je to hlboký vnútorný postoj, ktorý má srdce v Božej prítomnosti, je to uvedomenie si toho, akým darom je viera a krst. (Na túto tému pozri Stretol som Boha – I Encountered God od Davida Stanleyho SJ, Institute of Jezuit Sources, St Louis, 1986 ).Tieto slová sa týkajú základného filozofického problému ľudskej prirodzenosti, ktorá podmieňuje veľa aspektov týkajúcich sa robenia exercícií. Je to starý problém “nedeľných kresťanov”. Ako sa dá spojiť modlitba a život do jedného celku? Ak je všetko modlitba, načo potom stanoviť čas na modlenie? Tým, že sa náš život stáva viac integrovaný, môžeme sa stať viac kontemplatívni v každodenných situáciách. Avšak i napriek tomu tu zostane potreba utiahnuť sa na čas modlitby do ústrania. Slovo duchovné cvičenia – v angličtine retreat (čo znamená tiež ústranie, odlúčenosť) v sebe obsahuje stiahnutie sa. Ľudia odchádzajú do exercičných domov, ktoré sú charakteristické svojou atmosférou pokoja a ticha, čo je veľmi nápomocné pre modlitbu. Na druhej strane majú Duchovné cvičenia vo všednom dni svoje výhody v tom, že napomáhajú integrovaniu/začleňovaniu modlitby do života. Jedným z najväčších prínosov Ignáca do kresťanskej spirituality je jeho vízia Božieho kráľovstva, ktoré je tu teraz prítomné a je skutočné a hmatateľné, vízia jednoty duchovného života a ostatných stránok ľudského života, vízia jednoty medzi kontempláciou a činnosťou. Takže celý proces duchovných cvičení má svoj vrchol v kontemplácii Dosiahnutie Božej lásky (Duchovné cvičenia doma 3, týždeň 4 až 8) a prostredníctvom vykonávania cvičení zameraných na uvedomovanie si prítomnosti (Duchovné cvičenia doma 3, ôsmy týždeň) je exercitant schopný čoraz viac a viac “nájsť Boha vo všetkých veciach”, prežívať prítomnosť vzkrieseného Pána vo všetkých oblastiach a detailoch vlastného života.                                                                     (Týmito 5 – mesačnými ignaciánskymi duchovnými cvičeniami nás bude svojimi komentármi sprevádzať Tom O´Hara SJ.)