Ignaciánske líderstvo je na neodvolateľnej krivke zmeny. Možno to ani neprekvapuje: dejiny Spoločnosti Ježišovej sú plné mimoriadnych požiadaviek a mimoriadne tvorivých zmien, ktoré boli reakciou na tieto požiadavky. Až donedávna takmer všetci ignaciánski lídri boli jezuiti. Líderstvo bolo teda plodom jezuitskej formácie, ktorá bola často skôr inštinktívna než premyslená. Táto formácia (noviciát, rozsiahle štúdiá, komunitný život (hoci relatívne nekonvenčný), experimenty, šošovky Duchovných cvičení a jezuitské Konštitúcie) nehomogenizujú jednotlivcov, ale obsahujú spôsob činnosti a štruktúrované stretnutie s konkrétnou spiritualitou, ktorá vedie k určitým spoločným prístupom a slovnej zásobe pre premýšľanie o líderstve a riadení. Pre laických ignaciánskych lídrov je formácia menej podrobná a koherentná. S tým, čo znamená byť ignaciánsky, sa stretli počas duchovných cvičení alebo formačných kurzov alebo len pri čítaní.
Pre tieto rozdielne formácie je veľmi zložité zovšeobecňovať charakteristiku ignaciánskeho líderstva. Je tu naliehavá potreba zdieľaného porozumenia. Pokračovať v čítaní
Z osobnej skúsenosti Ignáca a prvých spoločníkov zostala načrtnutá duchovná línia, ktorá prenikala všetky aktivity prvých jezuitov, a ktorá sa zachovala ako definitívne dedičstvo v Spoločnosti Ježišovej: duchovné rozlišovanie.
Najnovšie komentáre