Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Štíkok: Psychológia (strana 1 z 3)

Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života

Tretie vydanie, 2022

psychologia_a_spiritualita-500x500Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života. Ide o deväťdesiatstranovú knižku z pera jezuitu Leopolda Slaninku, prvého slovenského absolventa Inštitútu psychológie Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme. Autor v nej poukázal, že cez spoznávanie určitých psychologických rovín je možné posúvať sa vpred aj v duchovnom raste. Prospešné je to nielen pre jednotlivcov, ale o to väčšmi pre vodcov zodpovedných za formáciu spolupútnikov v komunitách či na ceste kňazstva (v tejto súvislosti kniha je vhodná najmä pre pedagógov, vychovávateľov, rodičov a pod.). Keďže páter Slaninka vyštudoval klinickú psychológiu, siahol po vedeckých poznatkoch súčasných kresťanských psychológov a doplnil ich o citácie z cirkevných dokumentov. Od ideálov, motivácií, túžob a limitov chce čitateľov viesť k citovej zrelosti. Odkrýva možné príčiny, prečo sa naše podvedomie oblieka do takého či onakého správania a odporúča vstúpiť do dialógu s vlastnými pocitmi a emotívnym svetom. Cez vnútorné oslobodenie, ktoré sa bezprostredne spája s Kristom v transcendentnej rovine, ukazuje cestu, ako sa dopracovať k vitálnej energii, novej sile a radosti zo života. Na záver radí pestovať tzv. ekologické podnety, teda nachádzať Boha vo všetkých veciach a nezabúdať na modlitby chvály a vďaky. Tento druh modlitby je bránou k premene nášho emotívneho sveta.  Pokračovať v čítaní

Osobnosti psychoanalytického bádania

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Skôr ako sa zahĺbime do konkrétnej problematiky citového vývinu, priblížme si aspoň v krátkosti tie osobnosti, ktoré dali do pohybu mohutné hnutie psychoanalytického bádania a pokroku. Zaiste medzi nich patria predovšetkým Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg.

Sigmund Freud sa narodil v roku 1856 vo Freiburgu, neskôr sa presťahoval do Viedne, kde prežil väčšiu časť života, a napokon zomrel v Londýne v roku 1939. Vyštudoval medicínu so špecializáciou na neurológiu. Od začiatku svojej kariéry sa osobitným spôsobom zaujímal o vzťah medzi telom a mysľou. Na základe jeho dlhoročnej klinickej praxe s pacientmi, pre jeho objavy a definovanie základných princípov psychického života je dodnes pokladaný za zakladateľa klasickej psychoanalýzy.[1]  Pokračovať v čítaní

Pocity v duchovnom živote

psychologia_a_spiritualita-500x500Už z toho, čo bolo doteraz povedané, je zrejmé, že svet pocitov zohráva dôležité a nenahraditeľné miesto v ľudskom živote a určite aj v jeho duchovnej dimenzii. Veď ak sa začítame do knihy žalmov, vzťah toho, kto sa modlí k Bohu je vyjadrený podstatne v termínoch vyjadrujúcich rozličné pocity: strach, úzkosť, hnev, radosť, vďačnosť sú vyjadrené modlitbou chvály a vďačnosti, prosby o ochranu a požehnanie.

Svätý Ignác vo svojich Duchovných cvičeniach takisto považoval úlohu pocitov za veľmi dôležitú, čo naznačuje hneď v úvode, v druhej poznámke, kde píše: „lebo nie mnoho vedomostí nasycuje a uspokojuje dušu, ale vnútorné precítenie a vychutnávanie vecí“.[1]

Pokračovať v čítaní

Ťažkosti a pozitívnosť emotívneho sveta v nás

psychologia_a_spiritualita-500x500Na prvý pohľad sa zdá, že emotívny svet spôsobuje v ľudskom živote viac ťažkostí než osohu. Hlavne ak myslíme na negatívne pocity ako sú: hnev, zlosť, strach, úzkosť či pocit hanby. To, čo najviac spôsobuje strach z týchto negatívnych emócií je ich invazívny a absolutizujúci charakter. Stačí si spomenúť napríklad na chvíle, keď nás zachvátia pocity smútku, kedy sa nám celý svet zdá čiernym a ťažkým, alebo keď nami lomcujú pocity hnevu a tendencií ublížiť niekomu, až do takej miery, že sa sami zľakneme a pýtame sa samých seba: ako je možné, že aj vo mne sú takéto pocity a myšlienky? Alebo stačí, keď nás náš priateľ sklame a v tom istom okamihu sa nám celá skutočnosť zahmlie a sme schopní čítať celý dlhoročný vzťah len cez optiku tohto okamihu a nevidieť viac nič iné, pekné a pozitívne, čo sme v tomto vzťahu v minulosti prežili.

Ďalším dôvodom strachu či nedôvery voči emotívnemu svetu v nás je ich nepredvídateľnosť. Pokračovať v čítaní

O pocitoch

psychologia_a_spiritualita-500x500Rád by som sa teraz  viac pozastavil pri dynamickom aspekte ľudskej motivácie, ktorý jej poskytuje energiu a hnaciu silu, budeme teda hovoriť o emotívnom svete v našom živote, o pocitoch.

Čím sú a ako nás ovplyvňujú

Položme si základnú otázku: Ako možno definovať pocity? Čo možno povedať o tom, ako sa rodia a akým spôsobom ovplyvňujú náš život? Americká psychologička Magda Arnold pocity definuje ako „tendenciu, ktorou intuitívne cítime a hodnotíme niečo ako pozitívne alebo negatívne. Je sprevádzaná modelmi, ktoré sa v nás vytvárajú v spojitosti s fyziologickými zmenami, na platforme príťažlivosti alebo odpudivosti.[1] Z definície je jasné, že emotívny svet v nás, je úzko spojený s našim fyziologickým, teda živočíšnym a nevedomým svetom, čím sa vymyká spod kontroly našej vedomej, vôľovej a intelektuálnej schopnosti, podobne ako o tom hovorí terajší prezident Inštitútu psychológie na Gregorovej univerzite, jezuitský páter Timothy Healy: Pokračovať v čítaní

Staršie príspevky