Prvým a podstatným krokom v procese uzdravenia je otvorene sa postaviť tvárou v tvár vlastnej potrebe uzdravenia. To znamená prijať fakt, že som zranený a potrebujem byť uzdravený.

Mal by som sa preto znova vrátiť k svojmu životnému príbehu a pozrieť sa, aké sú moje najväčšie zranenia. Aby som otvoril cestu uzdraveniu, potrebujem sa otvoriť, vyjsť spoza svojich múrov a vyrozprávať svoj príbeh … inému človeku … skupine. Tým sa zaťažujúce subjektívne poňatie môjho zranenia začne uvoľňovať a stane sa objektívnejším. Vystúpi z hĺbky mojej vlastnej subjektivity do “skutočného” sveta, do sveta Božej lásky. Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin

Modlitbu uzdravenia má viacero foriem, nech sa už rozhodnem pre ktorýkoľvek spôsob, je dôležité správne sa disponovať pre uzdravujúce stretnutie:

Príprava:

• v krátkej príprave na modlitbu sa stíšim, uvedomím si ako som „tu a teraz“ (aké pocity mnou hýbu, aké myšlienky mi víria hlavou, ako sa cítim fyzicky) a v tejto pravde o sebe vstúpim do modlitby, do vzťahu s Pánom;
• „čo chceš, aby som ti urobil“: prednesiem svoje túžby, svoju prosbu vzťahujúcu sa k modlitbe uzdravenia
• „veď ja poznám zámer, ktorý mám s tebou, sú to myšlienky pokoja a nie súženia“ – uvedomím, si, že som obklopený Božou láskou; Prvé dva spôsoby sú vhodné pre tie zranenia, ktoré si už uvedomujem a mám potrebu sa nimi zaoberať – napríklad pri modlitbe spomienky (môj životný príbeh), som si mohol uvedomiť, že sú v mojom živote ešte situácie, ktoré ma stále aj po mnohých rokoch zraňujú a negatívne ovplyvňujú prítomnosť.
  • Spôsoby modlitby uzdravenia: Po tejto príprave prejdem k samotnej modlitbe uzdravenia.

Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin