Zrod histriónskej poruchy osobnosti určuje Freud do oidipovského štádia vývinu, teda do času medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa, pričom hlavným obranným mechanizmom tohto obdobia, ktorý pri fixácii dáva zrod tejto poruche, je potlačenie sexuálnych inštinktov, čo on sám nazýva pojmom hystéria.[1] Diagnostický štatistický manuál duševných porúch histriónsku poruchu osobnosti definuje nasledujúcim spôsobom:
„Obraz človeka charakterizuje výrazná a prehnaná emocionálnosť a vyhľadávanie pozornosti, čo sa začína prejavovať počas prvých rokov dospelosti za prítomnosti rozličných aspektov, pričom musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov:
- cíti sa nespokojným v situáciách, v ktorých nie je v centre pozornosti,
- interakcia s inými je často charakteristická provokujúcim správaním a sexuálnou zvodnosťou,
- vlastné emócie prežíva povrchne a ich výraz sa rýchlo mení,
- na pritiahnutie pozornosti často využíva fyzické aspekty osobnosti,
- spôsob slovného prejavu je prehnane impresionistický, bez pozornosti voči detailom,
- vo svojom prejave používa dramatizáciu, teatrálnosť a prehnané emocionálne vyjadrenie,
- je ľahko ovplyvniteľný ľuďmi a okolnosťami, ktoré ho obklopujú,
- vzťahy považuje za viac intímne, ako skutočne sú.“[2]
Silné a slabé stránky osobnosti
Na tomto mieste však nechceme hovoriť predovšetkým o histriónskej poruche osobnosti, ale – ako v predošlých troch kapitolách – o histriónskych črtách psychicky zdravej, teda normálnej osobnosti. Osobnosť s týmito povahovými črtami má totiž aj svoje silné a pozitívne vlastnosti, ktoré nemožno prehliadnuť. Je to osobnosť veľmi spoločenská a príťažlivá vo svojom správaní. Vie vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ľudia cítia dobre a príjemne. Do života medziľudských vzťahov prináša akúsi iskru, sviežosť, radosť, optimizmus, nadšenie, tvorivosť, nápaditosť, novosť, pôvab a čaro. Skutočne, o týchto ľuďoch možno často povedať, že disponujú okúzľujúcim čarom osobnosti. Pokiaľ ide o povolanie, často ich možno nájsť medzi úspešnými hercami, televíznymi moderátormi, teda ľuďmi, ktorým sa páči byť v centre pozornosti a na javisku. Možno ich nájsť aj medzi výbornými dizajnérmi, teda medzi ľuďmi, ktorí vedia príťažlivo pracovať s povrchom, s tým, čo vie zaujať a pritiahnuť zmyslovú pozornosť.
Na druhej strane, medzi slabé stránky osobnosti s histriónskymi povahovými črtami patria vlastnosti, ako sú povrchnosť v prežívaní vzťahov, nestálosť, náladovosť a s tým súvisiaca aj nezodpovednosť a nespoľahlivosť. Negatívna je tiež neschopnosť osobnosti udržať si dlhší čas sústredenosť a tendencia k rýchlej rozptýlenosti, čo negatívne ovplyvňuje jej výkon tam, kde je potrebná intenzívnejšia sústredenosť. Skutočnosť, ktorá často narúša medziľudské vzťahy, súvisí s jej tendenciou k teatrálnosti a k preháňaniu, čo sa prejavuje aj tým, že často povie veci vážnym spôsobom, ktoré však vôbec vážne nemyslí, a na druhý deň, či o hodinu sa správa tak, ako keby sa vôbec nič nestalo. Typická je tiež tzv. „la belle indifférence“, čo značí, že postoj k životným ťažkostiam je poznačený akousi príslovečnou indiferentnosťou a ľahostajnosťou, ako keby sa ich ťažkosti či bolesť ani veľmi nedotýkali. Okrem toho často sa správajú zvádzajúcim a tiež manipulujúcim spôsobom.[3] (Pokračovanie zajtra….)
(Úryvok z knihy: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života).
[1] Porov. GALIMBERTI, U.: Enciclopedia di psicologia (Encyklopédia psychológie), s. 563.
[2] DSM – IV – TR: Manuale diagnostico e statistico dei disturbi mentali (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch), s. 320 – 321.
[3] Porov. SHAPIRO, D.: Stili nevrotici (Neurotické štýly), s. 100 – 120.
Pridaj komentár