Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Štíkok: Náboženský vývin (strana 1 z 3)

Cesta k Bohu a k citovej zrelosti

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Vzhľadom na vzťah k Bohu, osobnosť s histriónskymi povahovými črtami nemá ťažkosť vnímať Boha ako milosrdného otca. Problém však spočíva v povrchnosti prežívania vzťahu k Bohu a prílišný dôraz na jeho citové prežívanie, čím sa kvalita vzťahu k Bohu stáva nestabilnou.[1] Takáto osobnosť má istú chvíľku tendenciu spievať Bohu aleluja a vzápätí necíti voči nemu nič a správa sa tak, ako keby to, čo predtým cítila, ani pravdou nebolo. V podstate ide o nezrelé citové prežívanie, podmienené narcistickým vnímaním „použi a odhoď“, ktoré takáto osobnosť projektuje aj smerom k osobe Boha a ostáva voči nemu v infantilnej emocionálnej pozícii podobnej pozícii dieťaťa, ktoré očakáva, že matka mu uspokojí všetky jeho potreby.[2] Pokiaľ ide o cestu k citovej zrelosti u človeka s takýmito povahovými črtami, jeden z nárokov bude

Pokračovať v čítaní

Útek z reálneho života prostredníctvom internetu

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500S takými javmi, ako sú povrchnosť, či túžba dosiahnuť bezprostredné citové uspokojenie, úzko súvisí aj súčasné využívanie internetu. Webové stránky bohaté na farby a zvuky, s očarujúcou grafickou úpravou, s možnosťou komunikovať s ľuďmi v ktorejkoľvek časti sveta v reálnom čase, poskytujú a rozvíjajú práve takýto druh citového uspokojenia. Vo svete internetu sa možno okamžite stať priateľmi a na stretnutie sa netreba obliekať do sviatočného. V skutočnosti však ide o únik z reality, ktorý je len dočasný. Po vypnutí počítača sa každodenné problémy objavujú znovu a začínajú byť zo dňa na deň neznesiteľnejšie. To ženie ľudí k tomu, aby sa do virtuálneho sveta ponárali častejšie a na dlhší čas, len aby utíšili a zmiernili bolestné pocity, ktoré sa ich zmocňujú po prebudení z tejto takpovediac „internetovej narkózy“. Z hľadiska psychopatológie za posledné roky

Pokračovať v čítaní

Subjektivizmus, povrchnosť, kríza záväzkov

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500S histriónskymi povahovými črtami osobnosti sa dnes možno často stretnúť všeobecne v živote mladých ľudí, ako o tom hovorí aj dokument Kongregácie pre katolícku výchovu s názvom Nové povolania pre novú Európu, ktorý poukazuje na dve základné charakteristiky mladých ľudí v dnešnej Európe, ktorými sú „subjektivizmus a túžba po slobode“.[1] Na základe týchto tendencií mladí ľudia často vidia svoju budúcnosť len v termínoch osobných záujmov a vlastnej sebarealizácie, pričom najdôležitejšou pohnútkou pri voľbe povolania sa stáva momentálne citové uspokojenie. Pokračovať v čítaní

Histriónska porucha osobnosti

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Zrod histriónskej poruchy osobnosti určuje Freud do oidipovského štádia vývinu, teda do času medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa, pričom hlavným obranným mechanizmom tohto obdobia, ktorý pri fixácii dáva zrod tejto poruche, je potlačenie sexuálnych inštinktov, čo on sám nazýva pojmom hystéria.[1] Diagnostický štatistický manuál duševných porúch histriónsku poruchu osobnosti definuje nasledujúcim spôsobom:

„Obraz človeka charakterizuje výrazná a prehnaná emocionálnosť a vyhľadávanie pozornosti, čo sa začína prejavovať počas prvých rokov dospelosti za prítomnosti rozličných aspektov, pričom musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov:

  1. cíti sa nespokojným v situáciách, v ktorých nie je v centre pozornosti,
  2. interakcia s inými je často charakteristická provokujúcim správaním a sexuálnou zvodnosťou,
  3. vlastné emócie prežíva povrchne a ich výraz sa rýchlo mení,
  4. na pritiahnutie pozornosti často využíva fyzické aspekty osobnosti,
  5. spôsob slovného prejavu je prehnane impresionistický, bez pozornosti voči detailom,
  6. vo svojom prejave používa dramatizáciu, teatrálnosť a prehnané emocionálne vyjadrenie,
  7. je ľahko ovplyvniteľný ľuďmi a okolnosťami, ktoré ho obklopujú,
  8. vzťahy považuje za viac intímne, ako skutočne sú.“[2]

Silné a slabé stránky osobnosti Pokračovať v čítaní

Vzťah k Bohu bez pocitov

citovy_a_nab_vyvin_ls-500x500Obsedantno-kompulzívne povahové črty ovplyvňujú aj vzťah k Bohu. Podrobnejšie sa touto témou zaoberá taliansky kňaz a psychológ Nico Dal Molin vo svojej knihe Smerom k nebu, keď píše, že vzťah jednotlivca k Bohu Otcovi je ovplyvnený skúsenosťou rigidnosti a prísnosti, ktorú osoba prežila v detstve voči rodičovským postavám.[1] Takýto človek je schopný uveriť v Božiu lásku a milosrdenstvo, má však ťažkosť veriť, že práve on by mal byť objektom tejto lásky. Vo vzťahu k Bohu prevažuje pocit viny, ktorý má často podobu úzkostných škrupúľ. Jeho modlitba je tiež silne poznačená rigidnosťou, to značí, že sa modlí prevažne z povinnosti, nehľadá skutočne vzťah s Bohom, ale dobrý vzťah so sebou samým, svoje vlastné uspokojenie či upokojenie prostredníctvom modlitby.

Povahové črty tohto typu nesú so sebou izoláciu a kontrolu emócií, čo sa odráža nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj v duchovnom živote, v ktorom dominujú vôľové, intelektuálne a niekedy aj moralistické a dogmatistické aspekty. Izolácia či vylúčenie emócií z duchovného života ho však očividne ochudobňuje a uberá mu z jeho plnosti.

Pokračovať v čítaní

Staršie príspevky