Ak neuvidím, neuverím. To, na čo nás dnes Cirkev v príbehu neveriaceho Tomáša upozorňuje, by sme mohli nazvať krízou viery. Kríza viery, to je fenomén, ktorý sa aj dnes a práve dnes týka mnohých a bolo by iste nesprávne, keby sme s ňou nepočítali aj v našom živote a prostredí.
Preto sa pokúsime hlbšie zamyslieť nad tým, v čom spočívala kríza viery u apoštola Tomáša, v čom prežívame krízu viery my sami a ľudia okolo nás, a nakoniec načrtneme východiská, ako by sme ju mohli riešiť. V čom spočívala kríza viery u apoštola Tomáša?
Iste to nebola kríza viery v Boha. Pokračovať v čítaní
Keď som uvažoval nad dnešným príhovor, uvedomil som si, že dnešný deň má viacero hlbokých obsahov. Ten prvý nachádzame v zápase o vieru v živote apoštola Tomáša, ktorý sme si vypočuli v evanjeliu. Druhé hlboké posolstvo je posolstvo pokoja, ktoré Pán Ježiš adresuje po svojom zmŕtvychvstaní apoštolom, ale zároveň aj každému z nás, ktorí sme prijali a prijímame Ducha Svätého, čo je zároveň povolanie ku svätosti každého z nás, nuž a nakoniec je to sviatok Božieho milosrdenstva, ktoré slávime práve dnes, a ktorý v Cirkvi vyhlásil Ján Pavol II. – Nakoniec som sa rozhodol vyrozprávať vám jeden príbeh ženy, ktorý nejakým zvláštnym spôsobom spája všetky tieto témy: tému zápasu o vieru v Boha, tému hlbokého pokoja pre tých, ktorí prijmu dar Ducha Svätého, tému svätosi, a hlavne tému nekonečného Božieho milosrdenstva. 
Dnešnou nedeľu začíname týždeň, počas ktorého dávame viacerým dňom prívlastok „veľký“, či „veľká“. Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. V ňom svätíme Veľký piatok, po ktorom prichádza Veľká noc.. Budeme svedkami veľkých udalostí. V tichom týždni niet prehliadnuteľných udalostí, či maličkostí, nad ktorými by bolo možné mávnuť iba rukou. Anselm Grün konštatuje a zároveň sa modlí: „veľký týždeň je najdôležitejším týždňom v mojom živote. Daj Pane, aby som ho intenzívne prežil.“
(5. pôstna nedeľa, 13. 3. 2016) – Dnešné evanjelium nás pozýva zamyslieť sa nad jedným z dôležitých aspektov nášho života, resp. nad tým, čo je pre náš život a hlavne naše vzťahy veľkým úskalím: na náš tieň a jeho projekciu na druhých. Farizeji a zákonníci priviedli pred Ježiša ženu, ktorú pristihli pri cudzoložstve a žiadali ju ukameňovať. Vlastne, nežiadali. K Ježišovi neprišli preto, aby im to dovolil. Oni vedeli, že ženu ukameňujú. Taký bol zákon a nebolo o čom diskutovať. Za Ježišom prišli preto, aby zistili, ako bude reagovať a aby ho na základe pasce, ktorú naňho prichystali, usvedčili. Aby na neho, podobne ako na ženu, premietli svoj tieň. Z pasce však nebolo nič, pretože Ježiš ich pokrytectvo prehliadol. 
(4. pôstna nedeľa, 6. marca 2016, 
Najnovšie komentáre