Vzhľadom na vzťah k Bohu, osobnosť s histriónskymi povahovými črtami nemá ťažkosť vnímať Boha ako milosrdného otca. Problém však spočíva v povrchnosti prežívania vzťahu k Bohu a prílišný dôraz na jeho citové prežívanie, čím sa kvalita vzťahu k Bohu stáva nestabilnou.[1] Takáto osobnosť má istú chvíľku tendenciu spievať Bohu aleluja a vzápätí necíti voči nemu nič a správa sa tak, ako keby to, čo predtým cítila, ani pravdou nebolo. V podstate ide o nezrelé citové prežívanie, podmienené narcistickým vnímaním „použi a odhoď“, ktoré takáto osobnosť projektuje aj smerom k osobe Boha a ostáva voči nemu v infantilnej emocionálnej pozícii podobnej pozícii dieťaťa, ktoré očakáva, že matka mu uspokojí všetky jeho potreby.[2] Pokiaľ ide o cestu k citovej zrelosti u človeka s takýmito povahovými črtami, jeden z nárokov bude
S takými javmi, ako sú povrchnosť, či túžba dosiahnuť bezprostredné citové uspokojenie, úzko súvisí aj súčasné využívanie internetu. Webové stránky bohaté na farby a zvuky, s očarujúcou grafickou úpravou, s možnosťou komunikovať s ľuďmi v ktorejkoľvek časti sveta v reálnom čase, poskytujú a rozvíjajú práve takýto druh citového uspokojenia. Vo svete internetu sa možno okamžite stať priateľmi a na stretnutie sa netreba obliekať do sviatočného. V skutočnosti však ide o únik z reality, ktorý je len dočasný. Po vypnutí počítača sa každodenné problémy objavujú znovu a začínajú byť zo dňa na deň neznesiteľnejšie. To ženie ľudí k tomu, aby sa do virtuálneho sveta ponárali častejšie a na dlhší čas, len aby utíšili a zmiernili bolestné pocity, ktoré sa ich zmocňujú po prebudení z tejto takpovediac „internetovej narkózy“. Z hľadiska psychopatológie za posledné roky
S histriónskymi povahovými črtami osobnosti sa dnes možno často stretnúť všeobecne v živote mladých ľudí, ako o tom hovorí aj dokument Kongregácie pre katolícku výchovu s názvom Nové povolania pre novú Európu, ktorý poukazuje na dve základné charakteristiky mladých ľudí v dnešnej Európe, ktorými sú „subjektivizmus a túžba po slobode“.[1] Na základe týchto tendencií mladí ľudia často vidia svoju budúcnosť len v termínoch osobných záujmov a vlastnej sebarealizácie, pričom najdôležitejšou pohnútkou pri voľbe povolania sa stáva momentálne citové uspokojenie. Pokračovať v čítaní
Zrod histriónskej poruchy osobnosti určuje Freud do oidipovského štádia vývinu, teda do času medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa, pričom hlavným obranným mechanizmom tohto obdobia, ktorý pri fixácii dáva zrod tejto poruche, je potlačenie sexuálnych inštinktov, čo on sám nazýva pojmom hystéria.[1] Diagnostický štatistický manuál duševných porúch histriónsku poruchu osobnosti definuje nasledujúcim spôsobom:
„Obraz človeka charakterizuje výrazná a prehnaná emocionálnosť a vyhľadávanie pozornosti, čo sa začína prejavovať počas prvých rokov dospelosti za prítomnosti rozličných aspektov, pričom musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov:
Silné a slabé stránky osobnosti Pokračovať v čítaní
© 2024 Ignaciánska spiritualita
Theme by Anders Noren — Hore ↑
Najnovšie komentáre