Vzhľadom na vzťah k Bohu, osobnosť s histriónskymi povahovými črtami nemá ťažkosť vnímať Boha ako milosrdného otca. Problém však spočíva v povrchnosti prežívania vzťahu k Bohu a prílišný dôraz na jeho citové prežívanie, čím sa kvalita vzťahu k Bohu stáva nestabilnou.[1] Takáto osobnosť má istú chvíľku tendenciu spievať Bohu aleluja a vzápätí necíti voči nemu nič a správa sa tak, ako keby to, čo predtým cítila, ani pravdou nebolo. V podstate ide o nezrelé citové prežívanie, podmienené narcistickým vnímaním „použi a odhoď“, ktoré takáto osobnosť projektuje aj smerom k osobe Boha a ostáva voči nemu v infantilnej emocionálnej pozícii podobnej pozícii dieťaťa, ktoré očakáva, že matka mu uspokojí všetky jeho potreby.[2] Pokiaľ ide o cestu k citovej zrelosti u človeka s takýmito povahovými črtami, jeden z nárokov bude
Najnovšie komentáre