Starý zákon a hebrejský jazyk nepozná vlastné slovo „duch“ tak, ako ho my vnímame dnes. Jahve nie je chápaný ako duch alebo Duch. Duch predstavoval pre starozákonného človeka len akúsi tieňovú existenciu, málo skutočnú na to, aby predstavovala živého Boha, silného Jahveho. K výrazovým prostriedkom, ktorými označovali takúto skutočnosť, dospeli židia len bohatou skúsenosťou života a pozorovaním prírodných javov. Práve tieto ich konkrétne skúsenosti, vyjadrované analogicky, dali vznik slovu ruah.
Význam slova ruah
Slovo ruah, ktoré grécky preklad Starého zákona (Septuaginta označovaná rímskymi číslicami LXX) prekladá ako pneuma, má viacero významov: vzduch, vietor, duša, dych, vitálny princíp, miesto ľudských citov a mentálnej aktivity, Boží Duch, božská kreatívna moc, vnútorná Božia podstata a nesmrteľnosť, všadeprítomnosť, múdrosť a autorita. A hoci môže mať Ruah v biblickom jazyku rozdielne významy, má zároveň aj zameranie označovať v nejakej bytosti podstatný a nezachytiteľný prvok; to, čo ju oživuje a čo z nej stále samovoľne vyžaruje; to, čím je bytosť najviac sama sebou a čoho sa pritom nemôže zmocniť.
Hebrejské sloveso ruah sa prekladá tiež ako sloveso „voňať“ alebo ako činnosť „vdychovania vzduchu“. Iné hebrejské slovo s rovnakým slovným koreňom reah sa prekladá ako „aróma“ alebo „vôňa“. Tak ako sa na pomazanie za kráľa v starozákonnom Izraeli používal voňavý olej, alebo na posvätné účely voňavé kadidlo, tak aj dnes sa v Cirkvi používa v liturgii voňavé kadidlo a voňavý olej alebo krizma pri vysluhovaní niektorých sviatostí, čo symbolizuje moc Ducha Svätého.
Slovo ruah sa v Starom zákone nachádza 378-krát, a to najmä v štyroch významových líniách:
- Ruah ako vietor ;
- Ruah ako sila, ktorá oživuje;
- Ruah ako miesto ľudského poznania a cítenia,
- Ruah ako Boží duch, ako duch-dych Jahveho.
(Pokračovanie zajtra….)
(Úryvok z knihy: Ruah – Pneuma – Duch,…)
Pridaj komentár