Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Štíkok: Svetlo

Veľký pôst – po voľbách, nabrať druhý dych

Post_1_Piatrik(4. pôstna nedeľa, 6. marca 2016, aktualizované ) – V polovici veľkopôstneho obdobia sa nachádzame v podobnej situácii, ako som sa raz ocitol počas rímskeho štyridsaťdva kilometrového maratónu. Odštartoval som výborne a prvých dvadsať kilometrov som sa držal skvele, v skupine tých, ktorí mierili v cieli na výborné tri hodiny. Po polovici maratónu som však ďalšiu polovicu len a len trpel, nakoľko som ten úvod prešvihol. Inými slovami, možno aj vám sa stalo, že do pôstu ste vstúpili s veľkým nadšením a mnohými predsavzatiami, ale po dvadsiatich dňoch ste zistili, že vám došla ako motivácia, tak aj sila napredovať. Pokračovať v čítaní

Ste svetlo sveta a soľ zeme

10628042_137900663251096_4116823471132983544_nDnes nás evanjelium vyzýva stať sa soľou zeme a svetlom pre tento svet. Tento týždeň sme slávili aj Hromnice (Obetovanie Pána v chráme), ktorý je spojený so žehnaním sviec, máme preto príležitosť k uvažovaniu o svetle: Premýšľali ste už niekedy nad tým, že ani jednu z posvätených vecí nám nedáva Cirkev pred náš zrak tak často ako sviečku? Sotva sa človek narodí, nesú ho ku krstu, aby sa zbavil dedičného hriechu a kňaz mu podáva horiacu sviecu so slovami: „Prijmi túto horiacu sviecu a svieť v celom svojom živote svetlom viery a dobrých skutkov, aby keď príde Pán, mohol si mu vyjsť v ústrety.“ Keď ide prvýkrát prijať Ježiša v najsvätejšej sviatosti Eucharistie, drží sviecu. Keď spečaťuje v chráme svoju lásku vo sviatosti manželstva, tiež ho pri evanjeliu víta zapálená svieca. Keď ho stretne v živote nejaká pohroma, búrka, víchrica, blesky, zapaľuje s vierou „hromničku“, aby ho Božia moc a sila ochránila. Sviecu zapaľujeme aj keď nie je elektrina, keď je tma. Keď je niekto chorý a kňaz mu nesie Eucharistiu, kladie na stôl sviecu. Pri pohrebe a keď odpočíva telo zosnulého v hrobe, čakajúc na druhý príchod Spasiteľa, zapaľujú mu jeho najbližší aspoň raz v roku, v novembri, na hrobe sviecu. Sviečky máme zapálené vždy, keď slávime Eucharistiu. Pokračovať v čítaní

Hromnice

hromnice_2(2. februára, 2016) – Kde má svoj pôvod tento sviatok? Známy bol už v Jeruzaleme v 4. storočí, v Ríme sa začal sláviť v 7. storočí a od 10. storočia mal názov Očisťovanie Panny Márie. Až od roku 1969 nesie dnešný názov Obetovanie Pána, kedy Panna Mária po štyridsiatich dňoch od narodenia prináša dieťa Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho ako prvorodeného zasvätila Bohu. Tento deň sa preto zvykne sláviť aj ako deň zasväteného života.

Od 10. storočia vznikla v rámci tohto sviatku tradícia svätenia sviečok, ktoré sa zapaľujú len pri zvláštnych príležitostiach, keď ľuďom hrozí akékoľvek zlo – napríklad v minulosti, keď väčšina domov bola z dreva bez hromozvodov, ľudia zapaľovali hromničné sviečky ako ochranu pred bleskom. Preto ich aj pomenovali hromničné sviečky: hrom ničí – hromnicí – hromnice.

Poďme však poza túto tisícročnú tradíciu a pýtajme sa, v čom spočíva prapôvodný zmysel tohto sviatku. Pokračovať v čítaní