V tomto bode sa opäť vráťme k jezuitskému teológovi Bernardovi Lonerganovi, ktorého sme spomínali v súvislosti s jeho „metódou v teológii“, v ktorej prišiel k záveru, že proces ľudskej sebatranscendencie sa uskutočňuje v troch rozličných etapách, či stupňoch: prostredníctvom poznania, morálneho rozhodnutia a  lásky. Ako sme už prv uviedli, podľa Lonergana, v prvej etape, človek na základe osobnej skúsenosti a prostredníctvom uvažovania a úsudku prichádza k otázkam: Čo? Prečo? Za akým cieľom? A prostredníctvom nich prichádza k sebatransendencii na kognitívnej, intelektuálnej rovine. Človek sa však  nezastavuje len pri kontemplácii poznanej pravdy, ale pýta sa aj na dosah tejto pravdy pre jeho vlastný život, rozlišuje to, čo je dobro reálne a čo len dobro zdanlivé, čo je objektívne hodnotné, až prichádza k otázke: Čo mám robiť? Svojou schopnosťou slobodného rozhodnutia ľudská bytosť tak dospieva k seba-transcendencii na rovine morálneho rozhodnutia. Tretí stupeň sebatranscendencie podľa Lonergana človek dosahuje, „keď sa zaľúbi. Vlastné bytie sa stane bytím zamilovaným. Je to prvotný princíp. V ňom majú svoj pôvod naše túžby a úzkosti, radosti a bolesti, naše rozlišovanie hodnôt, naše rozhodovanie a konanie.“ Na toto Lonerganovo konštatovanie nadväzuje Rulla a z hľadiska už hore uvedenej klasifikácie, či hierarchie hodnôt si kladie ďalšiu otázku: O akú lásku ide? Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin