Jednou z vecí, ktoré sú na nás kresťanoch udivujúce je, že síce dobre poznáme Desať božích prikázaní (Ex 20 a Dt 5), ale nepoznáme Blahoslavenstvá (Mt 5, Lk 6). Dôvod tejto anomálie môže byť pedagogického rázu. Zákon je jasne sformulovaný a štruktúrovaný, ale Duch je ťažko uchopiteľný, je ako vietor (Jn 3:8). Čo nie je rukolapné a hmatateľné, vnímame ako nepríjemné a rušivé. Sv. Pavol prízvukuje, že Zákon bol naším dozorcom či vychovávateľom (prečítaj Gal 3:23-4:7) až dovtedy, kým neprišiel Duch, aby nás oslobodil a viedol nás po novej ceste života presahujúcej Zákon.
Základom Starej Zmluvy je Mojžišov výstup na horu, kde dostáva od Boha Dekalóg (doslova “desať božích slov”). V Novej Zmluve tomu zodpovedá Ježišov výstup na horu (Mt 5), kde predniesol Blahoslavenstvá (= osem nových Božích Slov prinášajúcich život). Ježiš prichádza, nie aby zrušil Zákon, ale aby ho naplnil (Mt 5,17). Jeho učenie presahuje Zákon. Je radikálne nové. Dáva život. Zákon život nedáva. Pokračovať v čítaní
Jednou z najdôležitejších tém, prvého týždňa ignaciánskych duchovných cvičení, je sloboda. Boh ma stvoril z lásky, aby som slobodne žil a stále viac sa s ním zjednocoval. V dôsledku Pádu (prvotný hriech) je moja sloboda však mnohorako obmedzená.
Vnútorná sloboda je jedno z ovocí Duchovných cvičení. Nadobúda sa počas modlitieb a spytovania svedomia, majúc na zreteli vlastné pocity (afekty), usporiadané alebo nie, a prosiac Pána, aby nás napravil v neusporiadaných túžbach tým, že sa usilujeme o vyváženie prirodzených nekonštruktívnych sklonov s túžbami a situáciami, ktoré ich napravia.
Najnovšie komentáre