Ignaciánska spiritualita

V KAŽDODENNOM ŽIVOTE

Štíkok: Pocity v duchovnom živote (strana 1 z 2)

Citová zrelosť

psychologia_a_spiritualita-500x500Dostávame sa k poslednej časti úvah o emotívnom svete v nás, zasadených do kontextu psychológie a duchovného života. Pred nami stojí záverečná otázka: kam smerujeme tým, že venujeme pozornosť emotívnemu svetu v nás? Čím je a čím  nie je citová, ľudská  zrelosť? Aké sú jej základné charakteristiky? Prečo je potrebné usilovať o jej dosiahnutie?

Ak by sme chceli definovať citovú zrelosť, bude lepšie najskôr poukázať na tendencie, ktoré sú prejavom citovej nezrelosti. Z toho, čo už bolo povedané vyššie, je zrejmé, že nezrelý citový postoj sa v základe prejavuje v jednej z dvoch protichodných tendencií: buď reagovať priamo, rýchlo a bezprostredne na pocit, ktorý v sebe pocítime, alebo na druhej strane, tendencia potlačenia, popretia a prostredníctvom iných obranných mechanizmov, vylúčenia či obmedzenia emotívneho sveta v nás. Citová zrelosť, je naopak procesom, Pokračovať v čítaní

Pestovanie „ekologických“ podnetov

psychologia_a_spiritualita-500x500Najmä ak ide o negatívne pocity, osobitne pocit hnevu, bude dobré nezabudnúť na mnohé ďalšie možnosti, ktoré napomáhajú zdravému prežívaniu emotívneho sveta v nás. Môžu to byť rozličné formy športových činnosti a kultúrnych podujatí, manuálna či tvorivá práca, nezanedbateľnou pomocou určite bude dobrý priateľ, ktorému možno v dôvere zdeliť svoje pocity, užitočné bude aj vychutnávať život – napríklad pri jedení „nenahádzať“ stravu do seba, ale ju po čiastkach vychutnávať a tešiť sa zo všetkých, čistých takpovediac „ekologických“ podnetov, ktoré nás obklopujú z vonku a ktoré môžeme objaviť aj vo svojom vnútri. Zaiste v nás môžu vzbudiť pozitívne pocity a radosť zo života. Podobne by sme to mohli vyjadriť aj slovami svätého Ignáca z Loyoly: Nachádzať Boha vo všetkých veciach. Pokračovať v čítaní

Pocity v duchovnom živote

psychologia_a_spiritualita-500x500Už z toho, čo bolo doteraz povedané, je zrejmé, že svet pocitov zohráva dôležité a nenahraditeľné miesto v ľudskom živote a určite aj v jeho duchovnej dimenzii. Veď ak sa začítame do knihy žalmov, vzťah toho, kto sa modlí k Bohu je vyjadrený podstatne v termínoch vyjadrujúcich rozličné pocity: strach, úzkosť, hnev, radosť, vďačnosť sú vyjadrené modlitbou chvály a vďačnosti, prosby o ochranu a požehnanie.

Svätý Ignác vo svojich Duchovných cvičeniach takisto považoval úlohu pocitov za veľmi dôležitú, čo naznačuje hneď v úvode, v druhej poznámke, kde píše: „lebo nie mnoho vedomostí nasycuje a uspokojuje dušu, ale vnútorné precítenie a vychutnávanie vecí“.[1]

Pokračovať v čítaní

Konverzia emotívneho sveta v nás

psychologia_a_spiritualita-500x500Na čo myslíme, ak hovoríme o oslobodení uväznenej energie v nás? Čo to konkrétne znamená? Ako hovorí Cucci, pôjde tu o konverziu, „obrátenie sveta pocitov.[1] Ide o to, nájsť spôsob, ako možno svet pocitov, a osobitne pocit hnevu, integrovať osobným, jedinečným spôsobom do celistvosti vlastného života, čo značí, aj do jeho duchovnej dimenzie. Inými slovami, okrem rozpoznania vlastných pocitov, bude potrebné im dať správne smerovanie, a to je dať im hodnotový zmysel, (tu sa už priamo dotýkame sveta túžob, o ktorom sme hovorili v predošlej kapitole) možno tiež povedať, naučiť sa cítiť novým spôsobom, čo v spojitosti s duchovným životom znamená, stať sa jedno s Kristom, napodobňovať ho, nasledovať ho, nebude znamenať nič iné, ako úsilie cítiť tak ako cítil  Kristus. Podobne, ako hovorí Imoda, dôležitá v duchovnom živote je nielen „ortodoxia a ortoprax, ale aj ortopatia[2], čo značí, nielen správe veriť a správne konať, ale aj správne cítiť.

Pokračovať v čítaní

Ťažkosti a pozitívnosť emotívneho sveta v nás

psychologia_a_spiritualita-500x500Na prvý pohľad sa zdá, že emotívny svet spôsobuje v ľudskom živote viac ťažkostí než osohu. Hlavne ak myslíme na negatívne pocity ako sú: hnev, zlosť, strach, úzkosť či pocit hanby. To, čo najviac spôsobuje strach z týchto negatívnych emócií je ich invazívny a absolutizujúci charakter. Stačí si spomenúť napríklad na chvíle, keď nás zachvátia pocity smútku, kedy sa nám celý svet zdá čiernym a ťažkým, alebo keď nami lomcujú pocity hnevu a tendencií ublížiť niekomu, až do takej miery, že sa sami zľakneme a pýtame sa samých seba: ako je možné, že aj vo mne sú takéto pocity a myšlienky? Alebo stačí, keď nás náš priateľ sklame a v tom istom okamihu sa nám celá skutočnosť zahmlie a sme schopní čítať celý dlhoročný vzťah len cez optiku tohto okamihu a nevidieť viac nič iné, pekné a pozitívne, čo sme v tomto vzťahu v minulosti prežili.

Ďalším dôvodom strachu či nedôvery voči emotívnemu svetu v nás je ich nepredvídateľnosť. Pokračovať v čítaní

Staršie príspevky