Takéto chápanie túžby – túžba, ktorá nás vedie do mystických úrovní modlitby – v našom vzťahu k Bohu obsahuje teologické i psychologické prvky. Západná kultúra so svojím dôrazom na samostatnosť, nás vedie k tomu, že sa cítime izolovaní a túžime po spojení. Teda náš prvý krok k tomu, aby sme sa stali dospelými milovníkmi, si vyžaduje, aby sme prekonali našu oddelenosť, rozvíjali svoju schopnosť zúčastniť sa na intímnych vzťahoch a učili sa byť s druhým človekom bez toho, aby sme stratili samých seba.10 Tento psychologický proces je prvou etapou v našom rozvíjaní afektívnej modlitby. Druhý krok v duchovnom rozvoji spočíva v tom, že objavíme úplne nový zmysel „ja“ – ten, ktorý je viac mojím „ja“ než toto vzťahové ego. To znamená, že chceme a túžime s Láskou, ktorá hýbe vesmírom. Zjednocujúca jednota v láske si vyžaduje, aby sme uvoľnili svoje sebavnímanie, takže v tejto božsko-ľudskej intimite sa už viac nepozeráme na nášho milovaného ako na iného, ale stávame sa jedno s milovaným. To vedie ku vzájomnosti s Bohom (hovorím o tom v ďalšej kapitole). Pokračovať v čítaní

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin