Nezasvätený človek, ktorý sa po prvý raz zúčastňuje na nejakom charizmatickom zhromaždení, bude pravdepodobne prekvapený, keď bude počuť modlitbu alebo spev v jazykoch. Spočiatku bude možno aj zmätený týmito spontánnymi verbálnymi formami vyjadrovania, keď slabiky plynú jedna za druhou bez toho, že by komunikovali nejaký jasný zmysel. Treba vedieť, o čo tu ide, ak nechceme modlitbu v jazykoch podceniť, alebo preceniť.
Predovšetkým bude potrebné si uvedomiť, že v Cirkvi to nie je nič nové. Rozhodne nemožno poprieť biblický základ. Vo Svätom písme sa o tejto modlitbe hovorí asi na tridsiatich rozličných miestach. V Novom zákone o modlitbe v jazykoch hovoria najmä Skutky apoštolov (napr. 2,4-11; 10,46), listy apoštola Pavla (1 Kor 12,30; 13,1; 14,2.39) a aj Evanjelium podľa Marka (16,17), kde Ježiš prisľubuje svojim učeníkom, že budú hovoriť cudzími jazykmi.
Apoštol Pavol hovorí o tomto dare ako o najskromnejšom zo všetkých. On sám ho má a praje ho aj iným, avšak pri verejných zhromaždeniach by sa podľa neho malo nad ním bdieť tak, aby skutočne slúžil spoločenstvu.
Dar jazykov býva spravidla prvým tajomstvom, s ktorým sa človek naplnený Duchom Svätým stretáva. Obdarovaný dostáva dar znovunájdenia tajomstva. Boh žije v neprístupnom svetle. Nemôžeme ho poznať, ani pochopiť, môžeme však zakúsiť jeho lásku. Dar jazykov je prejavom Ducha, ktorý nám takého tajomného a nepoznateľného Boha približuje.
V gréckom jazyku sa pre tento dar používa výraz „glosais“, čo sa prekladá ako neznámy prejav v reči. Nie je to znalosť cudzej rečí. Nie je to však ani nadprirodzená schopnosť. Boh používa prirodzené schopnosti človeka, ktoré sú dané do služieb Ducha Svätého. Prejavovať sa takto v cudzej reči je skrytou, prirodzenou schopnosťou človeka, ktorú poznajú aj psychiatri. Glosolalia môže byť v službe Božej, alebo tiež nie. Charizmou sa stáva vtedy, ak má duchovný rozmer, ktorý jej dáva Duch Svätý, keď sa prejaví v dare modlitby.
Slzy sú tiež prirodzenou schopnosťou človeka. Plakať vie každý. Avšak nie každý plač je charizmatickým darom sĺz. Dar sĺz je prejavom Ducha Svätého vtedy, keď človek pohnutý duchom pokánia oplakáva svoju hriešnu minulosť, alebo ho dojme veľkosť Božej lásky. Je prejavom pokoja a radosti, nie smútku. Je to Duch Svätý, ktorý využíva prirodzené schopnosti človeka. Podobne je to aj s glosolaliou; len keď sa stane modlitbou, je darom Ducha Svätého. V inom prípade by mohlo ísť len o exhibíciu.
Dar jazykov uvoľňuje hlbiny ľudského vnútra, a to nie prostredníctvom psychoterapie, ale mocou Ducha Svätého. Týmto spôsobom vychádzajú z nášho vnútra tie skryté veci, ktoré nevieme pomenovať a ktoré sú súčasťou nášho podvedomia a nevedomia. Takýmto spôsobom vychádzajú na povrch zranenia, zviazanosti, viny. Prostredníctom daru jazykov sa vyjaví to, čo nevyjaví pojmová reč. Apoštol Pavol v Liste Rimanom píše: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ (Rim 8,26) Náš rozum spí, nevie, čo sa deje, ale to nič nemení na tom, že sa niečo deje. Prostredníctvom modlitby v jazyku prichádza ku vnútornému oslobodeniu a uzdraveniu.
Dar jazykov je ako abstraktná reč umenia, nenázorná, ale tajomná, upozorňuje na skryté a nejasné veci, ktoré existujú vo stvorení.
Dar jazykov teda prirodzenou cestou zosilňuje našu vnútornú skúsenosť s Bohom, disponuje nás pre hlbšie prežívanie vzťahu k Bohu. Zintenzívňuje a prehlbuje náš vnútorný stav skrúšenosti a kajúcnosti, dôvery, lásky a radosti. Preto je tento dar dôležitý a je potrebné sa o tento dar usilovať a oň prosiť.
Cirkev vo svojich spirituálnych dejinách pozná úsilie o takúto vnútornú modlitbu. Ruskí otcovia sa usilovali o to, aby prosba „Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou“ sa natoľko stala súčasťou ich bytosti, že ju spájali s nádychom a výdychom, aby sa stala súčasťou celej bytosti. Dar jazykov je vliata schopnosť tohto druhu. Čo sa jednému môže podariť za cenu veľkého úsilia, inému sa môže dostať ako dar.
Dar jazykov je teda darom modlitby Ducha Svätého. Uvádza nás do kontemplácie, do kontaktu s Božím tajomstvom. Je dôležitý práve v našich časoch, keď tajomstvo a transcendentno je odsunuté do úzadia. Strata zmyslu pre tajomstvo však človeka vyprázdňuje a uvádza do hlbokej vnútornej nespokojnosti. Tak si potom človek vytvára pseudoidoly, ktorými chce nahradiť tajomného a živého Boha. Prichádzajú falošní mesiáši a tak možno dnes vidieť, že ľudia uctievajú všetko možné, od astrológie, cez technológie, až po zvieratá. Často však podliehajú falošným mesiánskym náukám, keď túžia uhasiť svoj smäd po tajomstve. Dar jazykov je práve tou cestou, ktorá nás privádza k opravdivému a tajomného Bohu, v Duchu Svätom.
Dar jazykov je zároveň mikroklímou pre zrod nových chariziem. Ak apoštol Pavol hovorí, že je najmenším darom, možno chce tým povedať, že je ako cesta, ktorá vedie k iným darom. Je totiž úkonom pokory a ducha opravdivého duchovného detstva, ktoré je predpokladom na vstup do Božieho kráľovstva. Tento dar, ktorý má tak málo do činenia s naším rozumom, nám pomáha prekročiť prah, za ktorým získavame našu slobodu a odpútavame sa od seba samých pre Pána. Toto prekročenie zároveň otvára modliaceho sa vplyvu Ducha Svätého.
Dar jazykov je určený predovšetkým na súkromnú modlitbu – na chválu, ďakovanie i prosby. Modlíme sa ním aj v spoločenstve, ale prevažne v tomto súkromnom rozmere. Je vhodné svojou modlitbou v jazyku pomáhať druhému vstúpiť do modlitby, ale tak, aby nerušila, ale aby ma on počul, aby vycítil moju rezonanciu s jeho modlitbou, moju podporu jeho úmyslu. Väčšinou ide teda o osobnú modlitbu, no v niektorých prípadoch môže Duch Svätý darom jazyka zvestovať aj posolstvo spoločenstvu. Je to vtedy, keď sa v spoločenstve zároveň vyskytne aj dar výkladu jazyka vo svojej novozákonnej prorockej dimenzii.
Dar jazykov je síce len prejav v inej reči, nie je to jej ovládanie, avšak zároveň ide o normálnu reč, nie o nejaké divné zvuky, podobné štekotu a pod. Takáto forma si vyžaduje vyčistenie tohto daru. Spev v jazykoch je vhodný vo väčšom spoločenstve. Je viditeľným znakom jednoty spoločenstva. Hoci spev nikto nevedie a nediriguje, nie sú k dispozícii ani noty, predsa môže spev v jazykoch pôsobiť harmonicky. Je to spoločná chvála a velebenie Pána v Duchu Svätom. – (Pokračovanie zajtra….)
Pridaj komentár