(7. veľkonočná nedeľa, 28. mája 2017) – Duch Svätý sa od prvého vyliatia na Turíce javí ako sila, ktorá vedie Cirkev po cestách sveta a dodáva jej neustále novú, živú tvár. On utvára živú jednotu Kristovho mystického tela tým, že posväcuje kresťanov a obdarúva ich svojou silou.

Keď chceme vedieť viac o Duchu Svätom, pozrime sa najpôvodnejšieho prameňa nášho poznania o Bohu, čo je Sväté Písmo.

V Skutkoch apoštolov sa Duch Svätý zjavuje ako životný princíp Cirkvi a dynamizmus jednotlivého kresťana. Duch Svätý je vnútorným prameňom radostného elánu a tiež odvahy pri vydávaní svedectva o Ježišovi. On koná zázraky a mimoriadne činy: inšpirovaní ľudia sú uchvátení a unášaní Duchom, chorí a posadnutí sú uzdravení. On dáva hovoriť cudzími jazykmi a vzbudzuje dar proroctva. Tieto zázraky sa stávajú znameniami definitívnej spásy.

Podľa apoštola Pavla, Duch Svätý nám celou svojou činnosťou otvára prístup k Bohu, zapája nás do živého spoločenstva s Bohom. Len v Duchu Svätom poznávame Krista a vyznávame, že „Ježiš je Pán“. V Duchu sa modlíme k Bohu a nazývame ho jeho menom: „Abba, Otče“. Skúsenosť Ducha Svätého sa podľa apoštola Pavla prežíva v Cirkvi a otvára prístup k tajomstvu Cirkvi, ktorá však nie je Cirkvou Ducha, ale Duch je jej životným princípom. Charizmy Ducha Svätého v živote Cirkvi sú o to vzácnejšie, čím účinnejšie prispievajú k budovaniu Cirkvi. V Duchu Svätom dostávame nový život, „sme novým stvorením“ a život v Duchu sa tak stáva napätím medzi už a ešte nie. Žiť novým životom v Duchu Svätom znamená prežívať konflikt medzi starým a novým životom, medzi telom a duchom, znamená to zvládnuť život v sile nádeje a očakávať premenu sveta a vlastného života. Duch Svätý má v Kristovi moc pretvoriť telesných a nedospelých ľudí na „duchovných ľudí“.

Apoštol Ján vo svojom evanjeliu, na pozadí rozhovoru Nikodéma s Ježišom, vykresľuje Ducha Svätého ako moc zhora, ktorá spôsobuje znovuzrodenie. Ide tu o narodenia z Boha, ktoré spôsobuje Duch Svätý, čo je v protiklade s možnosťou dostať sa do Božieho kráľovstva len vlastnou silou. Duch Svätý je u apoštola Jána darcom života. Je ako rieka živej vody, ktorá prúdi od Krista a prináša život tým, ktorí prídu a uveria. Paraklét – „iný Tešiteľ“ – v Jánovom evanjeliu je Duchom pravdy, ktorého „svet“ nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Neprináša nijaké nové učenie, ale pripomína a prehlbuje všetko, čo učil Ježiš. Duch Svätý uvádza do plnej pravdy a dáva poznať, čo je hriech. Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach.

V roku 381 cirkevní otcovia na Prvom carihradskom koncile definovali dogmu o Duchu Svätom a tak Cirkev až do dnešných dní spoločne vyznáva svoju vieru v Ducha Svätého v tzv. Nicejsko-carihradskom vyznaní viery: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“ Ak Koncil nazýva Ducha Svätého „Oživovateľom“, chce tým zdôrazniť, že Duch Svätý je prameňom božského života v človekovi; totiž, že Duch Svätý nie je iba dar života, ale Darca života.

Mnohí sa počas storočí kresťanstva usilovali opísať rozličným spôsobom jeho pôsobenie. Napríklad svätý Bazil, ktorý hneď po uvedení svojho podobenstva, že Duch Svätý je „ako slnečný lúč, ktorý ožaruje zem i more, a ktorého priazeň a pôvab slúži tomu, kto sa mu vystaví“, dodáva toto poučenie: „Dôverné spojenie Ducha s dušou nespočíva v nejakom miestnom zblížení, lebo to, čo je telesné, nemôže sa zblížiť s netelesným. Ale spočíva v očistení od škaredosti spôsobenej neresťami. Spočíva v návrate ku krásnej, pôvodnej prirodzenosti a ku kráľovskému obrazu svojej pôvodnej podoby. Duch Svätý ako slnko ukáže nášmu očistenému oku krásu neviditeľného Boha. A ty, šťastný z pohľadu na obraz, zakúsiš nevysloviteľnú Božiu krásu.“

Svätý Ján Mária Vianney hovorí, že Duch Svätý je svetlo a sila. Pomáha nám rozoznať pravdu od klamstva a dobré od zlého. Ako zväčšujúce sklá zväčšujú predmety, tak aj Duch Svätý nám ukazuje dobro a zlo zväčšené. S Duchom Svätým vidíme všetko zväčšené. Skrze neho vidíme veľkosť aj tých najmenších skutkov, ktoré sme urobili pre Boha, i veľkosť najmenších chýb.

Sestra Faustína Kovalská vo svojom denníku, keď hovorí o Duchu Svätom v našom živote, zdôrazňuje: „Boh je veľmi štedrý a svoju milosť neodmietne nikomu. Dáva dokonca viac, než si pýtame. Najkratšou cestou je verné plnenie vnuknutí Ducha Svätého.“

Františkánsky misionár Elias Vella vo svojej knihe Keď Duch Svätý píše môj život o potrebe života v Duchu Svätom uvádza: „Pravá viera nespočíva v tom, že máme o Bohu množstvo vedomostí, ale že prežívame premenu srdca, metanoiu. Je to nepretržitá premena nášho srdca, našich postojov, zakúšanie Ducha novým spôsobom. Ak chceme poznať Ducha, nestačí hromadiť o ňom vedomosti, musíme sa učiť plávať v ňom v kontemplácii.“

A na záver otázka, v akých kategóriách by sme mohli prijať Ducha Svätého?

Dary Ducha Svätého sú akousi počiatočnou energiou či podstatným nasmerovaním nášho života k Bohu v Duchu Svätom. Zmieňuje sa o nich už prorok Izaiáš: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti.“

Ovocie Ducha Svätého je základom nášho duchovného života. Apoštol Pavol zdôrazňuje, že len podľa ovocia možno poznať autentickosť života kresťana. Tradícia Cirkvi na základe listu apoštola Pavla Galaťanom ich vymenúva dvanásť: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota (porov. Gal 5,22-23).

Charizmy Ducha Svätého nie sú obyčajné talenty alebo prirodzené schopnosti. Predovšetkým sú to „prejavy“ Ducha Svätého, ktoré sú dané všetkým na všeobecný úžitok, aby sa budovalo cirkevné spoločenstvo. V Prvom liste Korinťanom: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.“ (1 Kor 12,8-10). Charizmy nie sú trvalou výbavou kresťana. Duch Svätý ich vzbudzuje vzhľadom na okolnosti, v ktorých sa kresťan ocitá. Charizmy dostávame na službu iným, nie na vlastný úžitok a vlastné posvätenie.

Drahí bratia a sestry, vstupujeme do týždňa, ktorý vyvrcholí nedelou Zoslania Ducha Svätého. Nuž prosme v týchto dňoch, aby nás Duch Svätý opäť znovu naplnil svojimi darmi, ovocím i charizmami a premenil svojou tvorivou láskou.