7Jednou z vecí, ktoré sú na nás kresťanoch udivujúce je, že síce dobre poznáme Desať božích prikázaní (Ex 20 a Dt 5), ale nepoznáme Blahoslavenstvá (Mt 5, Lk 6). Dôvod tejto anomálie môže byť pedagogického rázu. Zákon je jasne sformulovaný a  štruktúrovaný, ale Duch je ťažko uchopiteľný, je ako vietor (Jn 3:8). Čo nie je rukolapné a hmatateľné, vnímame ako nepríjemné a rušivé. Sv. Pavol prízvukuje, že Zákon bol naším dozorcom či vychovávateľom (prečítaj Gal 3:23-4:7) až dovtedy, kým neprišiel Duch, aby nás oslobodil a viedol nás po novej ceste života presahujúcej Zákon.

Základom Starej Zmluvy je Mojžišov výstup na horu, kde dostáva od Boha Dekalóg (doslova  “desať božích slov”). V  Novej Zmluve tomu zodpovedá Ježišov výstup na horu (Mt 5), kde predniesol  Blahoslavenstvá (= osem nových Božích Slov prinášajúcich život). Ježiš prichádza, nie aby zrušil Zákon, ale aby ho naplnil (Mt 5,17). Jeho učenie presahuje Zákon. Je radikálne nové. Dáva život. Zákon život nedáva.

Slová Blahoslavenstiev nemôžeme žiť tak ako slová Zákona, lebo sú o Duchu. Nie sú formulované ako “Budete/Nebudete”, ale “Blahoslavení (Šťastní), ktorí”. Ježiš tvrdí, že žiť v súlade s pravými a hlbokými túžbami srdca vedie k hlbokému, úžasnému šťastiu.  Celé jeho učenie je o základnej prirodzenosti ľudského života. Blahoslavenstvá hlásajú kľúčové hodnoty autentickej, ľudskej existencie. Prenikajú pod povrch ku hlbokej múdrosti srdca. Povrchnému pohľadu sa chudoba, hlad, smäd, miernosť, prenasledovanie, odmietnutie javia ako pravý opak šťastia. Ježiš však učí, že dobrovoľným prijatím týchto stránok ľudského života môžeme nájsť skutočné šťastie. Blahoslavenstvá nám dávajú silu, aby sme neunikali týmto paradoxom, ale naopak dokázali ich osláviť.

Prvé blahoslavenstvo podľa Lukáša hovorí o chudobe. Ježiš spočinie pohľadom plným milosrdenstva na chudobných a hovorí im “Blahoslavení chudobní”. U Lukáša nachádzame univerzálny pohľad: “Blahoslavení chudobní v duchu”. Na samotnej chudobe nie je nič dobré, okrem toho, že nás môže ochrániť od niektorých pokušení, ktorým sú vystavení bohatí. Šťastie prináša vnútorný postoj srdca, vnútorné prijatie. Materiálna chudoba nemá žiadnu duchovnú hodnotu, okrem chudoby ducha. Potrebujeme sa modliť o to, aby sme dokázali byť čestní a úprimní pri nasledovaní Ježiša na ceste radostnej chudoby ducha a tak isto radostnej materiálnej chudoby – ak a kedy ma ku tomu povoláva. Určite takéto povolanie niekedy dostanem, najneskôr v momente smrti!

(Obrázok: Paul Gauguin: Žltý Kristus, 1892)