(29. cezročná nedela, 22. októbra 2017) – Keď si prečítame 22. kapitolu Matúšovho evanjelia, zistíme, že Ježiš sa stretáva raz s farizejmi, iný raz so saducejmi, avšak jedno, čo je spoločné pre tieto stretnutia, je, že či už farizeji alebo saduceji, vždy Ježiša chcú dostať do úzkych. Ježiš však vždy vyniká v týchto slovných potyčkách svojou múdrosťou. Podobne je to aj v evanjeliu, ktoré sme práve počuli. Počuli sme: Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. O niekoľko riadkov ďaľej pri inej potyčke so saducejmi, evanjelista dodáva: Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. A na inom mieste je o ňom vypovedané, že učil nie ako zákonníci a farizeji, ale ako ten, kto má moc. Teda v popredí dnešného evanjelia je Ježišova múdrosť, ktorá je zároveň mocou. A apoštol Pavol v liste Solunčanom, ako sme to počuli v druhom čítaní tieto slová  o múdrosti a moci dopĺňa, keď vraví, že evanjelium neprišlo k nim iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom.

Nuž teda, aké je posolstvo dnešnej nedele pre náš život? Jednou vetou možno povedať, že Pán Ježiš nás pozýva k prijatiu múdrosti, ktorá sa stáva v našom živote mocou, a ktorá je zároveň darom Ducha Svätého. Avšak o akú múdrosť, o akú moc tu ide? Veľa nám napovie Jakubov list:

Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.

Múdrosť, je podľa celého svedectva Svätého Písma darom Ducha Svätého a je daná predovšetkým k posväteniu človeka. Je to Božia, duchovná múdrosť, ktorá je stavaná do protikladu s obmedzenou prirodzenou múdrosťou. Božia múdrosť je iná než múdrosť tohto sveta – ako čítame v 1Kor 2,5-7: „Moja reč a moje ohlasovanie nespočíva v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ….ide o tajomnú Božiu múdrosť, ktorá Boh skrýva pred múdrymi a obozretnými a zjavuje ju maličkým. Ide teda o múdrosť, ktorá nás uschopňuje preniknúť do podstaty vecí, do tajomstva a zmyslu života, je umením správneho rozlišovania a rozhodovania. Nejde tu o vzdelanie, ani o teologické vzdelanie, aj keď určite úprimné ľudské úsilie o nadobudnutie vedomostí napomáha rozvoju múdrosti ako daru Ducha Svätého v nás.

Práve takáto múdrosť nám pomáha poznať zlo a hriech vo svete a uschopňuje nás, aby sme aj navzdory všetkým vábeniam tohto sveta ostali verní Bohu, lebo ona nie je len produktom ľudského rozumu, ale je darom Ducha Svätého.

Nuž a takáto múdrosť sa stáva v našom živote skutočnou mocou. Je to moc, ktorá nám pomáha, aby sme sa vedeli vyznať v živote, aby sme vedeli rozpoznať dobro od zla, aby si vedeli voliť skutočný život. O takejto múdrosti vraví aj sv. Ignác, keď hovorí o dôležitosti rozlišovania v našom živote, ktorý sa realizuje pri našich rozhodovaniach.

Vo svojej knihe Duchovných cvičení píše, že existujú tri druhy hnutí, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovania: sú to hnutia a myšlienky, ktoré pochádzajú od Boha, potom hnutia od zlého ducha, a hnutia, ktoré pochádzajú z nás samých.

Otázkou však je ako možno rozoznať, ktoré hnutie od koho pochádza. Sv. Ignác, ale nielen on, ale už dávno pred ním aj stará mníšska tradícia hovorí, že hnutia alebo naše myšlienky môžeme poznať podľa ich účinku. A tak myšlienky, ktoré pochádzajú od Boha, pôsobia v nás hlboký vnútorný pokoj a pocit harmónie. Naopak myšlienky ktoré pochádzajú od zlých duchov, vyvolávajú nepokoj, úzkosť a strach a často spôsobujú, že sa aj naše telo kŕčovito stiahne a stuhne. Myšlienky, ktoré vychádzajú len z nás samých spôsobujú rozptýlenie a uvádzajú k povrchnému vnímaniu a správaniu. Inými slovami, vedú nás preč od nás samých, a často sa cítime prázdni…. Či je teda Boh prítomný v našom živote, a či nás vedie a k nám prehovára, môžeme spoznať podľa účinkov našich myšlienok a citov. Ak k nám hovorí Boh, tak nás napĺňa  vždy hlbokým pokojom a tichou radosťou.

Drahí bratia a sestry, múdrosť, ktorá sa v našom živote stáva mocou v schopnosti rozlišovania a správneho rozhodovania a výberu nie je len  čisto našou ľudskou schopnosťou, ale je darom Ducha Svätého. Pri svojom nanebovstúpení Ježiš vraví: Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý kraj zeme. Je to pozvanie k disponovaniu sa v moci Ducha Svätého, ktorej súčasťou je aj dar múdrosti.

Nuž a na záver, bratia a sestry ešte jedno povzbudenie z Jakubovho listu: „Ak niekto z vás túži po múdrosti, nech si ju prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou a bez pochybovania.“ Amen.