Po prežitých skúsenostiach so zmenou života pod vplyvom Ducha Svätého na rozličných univeritách v USA, počnúc študentmi v Pittsburgu, skúsenosť prítomnosti Ducha Svätého sa šírila veľmi rýchlo medzi veriacimi rôznych spoločenských vrstiev. Stále narastajúci počet svedectiev prichádzal zo všetkých strán sveta od robotníkov, od bývalých väzňov, od univerzitných profesorov, od kontemplatívnych i aktívnych mníchov, ako aj z rozličných reholí. Bolo to čosi mimoriadne. Bez toho, že by existovali nejaké vzájomné spojenia, zdá sa, že Duch Svätý vzbudzoval na rozličných miestach sveta veľmi podobné skúsenosti. Zaujímavým svedectvom a dokladom pravdivosti tejto skutočnosti je súbor výpovedí štyridsiatich jezuitov, ktoré zozbieral páter J. G. Haughey SJ a časť z nich uverejnil kardinál Suenens vo svojej knihe Duch Svätý je našou nádejou. Štyridsať jezuitov tu podáva správu o tom, ako vo svojom vlastnom živote zakúsili Obnovu v Duchu Svätom. Pri čítaní týchto svedectiev kardinál Suenens konštatoval, že všetci zhodne svedčia o pôsobení Ducha Svätého. Ako vedúci motív často používajú tie isté slová, ale predsa napísané nezávisle od seba zároveň rozlične, vzhľadom na typ osobnosti toho-ktorého jednotlivca.
V dotazníku, ktorý páter Haughey rozposlal týmto jezuitom v USA, položil nasledujúce otázky: Aký vplyv malo na vás a na vaše povolanie k jezuitom – 1. krst Duchom, 2. dary milosti, 3. modlitbové skupiny? Potom nasledovali ďalšie otázky dotýkajúce sa toho, čo priniesla do ich života Obnova v Duchu Svätom.
Všetci títo žiaci sv. Ignáca sú prekvapení, že znovu objavili obraz svojho zakladateľa a jeho charizmu, s ktorou stál pri založení rehole. Spoločne dosvedčujú, že dary milostí pramenia zo spoločného žriedla, z Ducha Svätého, a len ním ich možno odôvodniť. Páter Haughey so štipkou humoru tiež zdôrazňuje, že akokoľvek by sa predstavy jezuitov vzhľadom na ich osobnostnú rozdielnosť rozchádzali, predsa všetci uznali sv. Ignáca ako osobitne uspôsobenú charizmatickú osobnosť, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie duchov.
V odpovedi na otázku o „krste Duchom“ väčšina z nich priznáva, že táto duchovná skúsenosť bola pre nich veľmi dôležitá. Jeden starší kňaz o tom píše: „Celé dva týždne som bol preniknutý útechami a novým zmyslom pre Božiu prítomnosť. Spontánne mi vytryskli slzy a prežíval som veľkú radosť. Cítil som smäd po čistote, túžbu po čítaní Svätého písma a obnovenú príťažlivosť rozjímavej modlitby.“ Iný z nich vyznal, že prežil vo svojom vnútri novú silu Ducha Svätého. Niektoré state z Písma vyvolali v ňom silné oživenie, čo ho veľmi prekvapilo.
Možno povedať, že to, čo všetky ich výpovede spája, je pocit prítomnosti Ducha Svätého a sily, ktorá z neho vychádza. Táto nová prítomnosť Ducha ovplyvňuje aj každodenný život modlitby. Jeden z jezuitov píše: „Moja modlitba je teraz menej rozumová, je jednoduchšia, precítená a naplnená oslavou Boha.“ Viacerí z nich svedčia o hlbokej duchovnej úteche, ktorú pociťovali pri modlitbe v jazykoch. Iní hovoria o zmene vo vnímaní najvnútornejšej a pretrvávajúcej Božej prítomnosti vo svojom apoštoláte, vo svojich kázňach, oživených inšpiráciou Ducha Svätého. Hovoria o duchovnej opore, ktorú našli v modlitbových skupinách, a o svojej odvahe zdôveriť sa svojim bratom, hoci predtým boli voči sebe veľmi uzavretí.
Niektorí dosvedčujú zmenu aj vo svojom postoji ku sviatosti zmierenia, ktorú prežívajú ako sviatosť duchovného uzdravenia. Konštatujú, že táto sviatosť vo všeobecnosti posilnila lásku k samotnému kňazskému stavu a dopriala im nový vhľad do duchovných cvičení sv. Ignáca.
Nakoniec kardinál Suenens dodáva, že mnohí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky mu povedali o svojej skúsenosti s Obnovou v Duchu Svätom to isté ako títo štyridsiati jezuiti, ba neraz dokonca tými istými slovami, hoci nepochádzali iba z USA, ale aj z iných krajín a kontinetov.
Ovocie Obnovy v Duchu Svätom podobným spôsobom opisujú aj Kilian McDonnell a George T. Montague vo svojej knihe Rozdúchavanie plameňa. Duch Svätý podľa ich svedectva napĺňa veriacich počas eucharistickej bohoslužby duchom chvály a hlbokej adorácie. Obradu kresťanskej iniciácie dáva nový význam. Zveľaduje účinok sviatosti zmierenia a zároveň obnovuje sviatostnú i charizmatickú službu uzdravovania v Cirkvi. Premieňa rodiny na spoločenstvá milosti, a vychovávajúce deti k plnej dospelosti v Kristovi. Posilňuje kňazskú službu a vedie k opravdivému ekumenizmu.
Na otázku, čo Obnova v Duchu Svätom znamenala pre pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu, odpovedal: „Pre mňa všetko, čo sa stalo od roku 1997, je ovocím krstu v Duchu. Bol som univerzitným profesorom. Svoj život som zasvätil vedeckému výskumu histórie pôvodu kresťanstva. A keď som prijal túto skúsenosť, nie bez odporu, prijal som aj volanie opustiť túto prácu a byť k dispozícii ako kazateľ. Moje vymenovanie za pápežského kazateľa prišlo takisto po tom, ako som zažil toto »znovuzrodenie«. Vidím to ako velkú milosť. Po mojom duchovnom povolaní je charizmatická obnova najvýznamnejšou milosťou v mojom živote.“ – (Pokračovanie zajtra….).
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár