Na túto otázku odpovedá profesor na Gregorovej univerzite v Ríme, páter F. A. Sullivan SJ, keď vysvetľuje, že v prvotnej Cirkvi sa k viere dostali ľudia až v dospelom veku. V plnom svojom vedomí dospeli k rozhodnutiu, že svoje životy odovzdajú Ježišovi. Zo vzťahu s cirkevným spoločenstvom vedeli, čo znamená byť kresťanom, ako Boh pôsobí v človeku skrze Ducha Svätého. Dnes je to však inak. Nás všetkých pokrstili v detstve a často nás neviedli ani v rodine, ani v náboženskom vyučovaní k osobnému rozhodnutiu, aby sme Ježiša Krista prijali za osobného Spasiteľa a Pána.
Práve v charizmatických modlitbových spoločenstvách obnova prebieha tak, že prostredníctvom rozhovorov, modlitby a všetkého, čo patrí do života kresťanského spoločenstva, noví členovia dospejú k osobnej viere a prijmú Ježiša za svojho Pána a Vykupiteľa. Svoje životy, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť odovzdávajú Ježišovi a prosia, aby ich naplnil Duchom Svätým, aby ich uschopnil na službu v Cirkvi. Prosia bratov a sestry, aby sa s nimi a za nich modlili, aby všetko, čo im Pán vo sviatosti krstu a birmovania udelil, ožilo, aby sa tak mohli stať v plnosti kresťanmi. Modlitbové spoločenstvo sa potom modlí za týchto bratov a sestry, najčastejšie vkladaním rúk. Toto staré gesto modlitby vyjadruje hlbokú spolupratičnosť s tým bratom alebo sestrou, za koho sa modlitbové spoločenstvo modlí. Takto konkrétnym spôsobom vyjadruje, že bratské spoločenstvo toho človeka sprevádza na ceste k Bohu, pomáha mu a podporuje ho.
Skúsenosť Ducha Svätého nie je viazaná na nejakú skupinu alebo obrad. No zároveň skúsenosť ukazuje, že Ježiš Kristus obnovuje tých, čo v neho uverili, prostredníctvom nejakého konkrétneho kresťanského spoločenstva. Dar Ducha Svätého je na budovanie Cirkvi ako spoločenstva veriacich a spoločenstvo je zároveň potrebné, aby v ňom jednotlivý kresťan dospieval ku svojej zrelosti.
Na otázku, prečo je Obnova v Duchu Svätom potrebná, odpovedá vo svojej knihe V ohni lásky Ducha Svätého aj Emiliano Tardif, keď sám kladie nástojčivé otázky: V čom spočíva sila a vitalita tejto obnovy? Prečo – zatiaľ čo niektoré kostoly sú prázdne a mnohí katolíci hľadajú nadšenie, vzlet, radosť a Božie slovo mimo Cirkvi – charizmatická obnova je schopná zhromaždiť množstvo ľudí, zaplniť štadióny a zapojiť do modlitby milióny ľudí, ktorí zakúsili nový život vďaka tomuto duchovnému prúdeniu? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Božie slovo ohlasované silou Ducha Svätého má moc spájať ľudí, meniť život, telo i dušu Božích synov a dcér. Obnova v Duchu Svätom je návratom k základnej evanjelizácii – apoštolskej kerygme a ohlasuje Ježiša, ktorý sa predstavuje skrze silu Ducha Svätého.
Možno tiež povedať, ako o tom píše Imrich Degro vo svojej knihe Charizmatické hnutie, že cieľom Obnovy v Duchu Svätom je, aby zanikla. V tom zmysle, že Obnova v Duchu Svätom nie je ako každé iné hnutie, ale jej podstatou je, aby každý kresťan, v akomkoľvek spoločenstve, hnutí či reholi sa nachádza, prežil obnovujúci duchovný zažitok blízkosti Boha a jeho lásky vo svojom živote. Dosvedčuje to aj fakt, že Obnovu v Duchu Svätom nezaložila jedna osoba alebo skupina na jednom mieste. Neexistujú nijaké zoznamy členov. Medzinárodná rada pre charizmatickú obnovu v Katolíckej cirkvi so sídlom v Ríme (ICCRS) o cieľoch Obnovy v Duchu Svätom píše: „1. Podporovať stále a zrelé osobné obrátenie sa k Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi a Spasiteľovi. 2. Podporovať rozhodnú a osobnú otvorenosť voči osobe, prítomnosti a moci Ducha Svätého. 3. Podporovať prijatie a užívanie duchovných darov, a to nielen v rámci charizmatickej obnovy, ale aj v celej Cirkvi. 4. Podporovať evanjelizáciu v sile Ducha Svätého, t. j. evanjelizáciu neveriacich, reevanjelizáciu nepraktizujúcich kresťanov a evanjelizáciu sociálnych a kultúrnych štruktúr. 5. Podporovať stály rast vo svätosti, v ktorom budú tieto charizmatické akcenty správnym spôsobom integrované do celku života Cirkvi.“ Je zrejmé, že Obnova v Duchu Svätom nemá vlastnú spiritualitu vo vlastnom zmysle slova a že jej členovia sú zároveň členmi iných kresťanských spoločenstiev či hnutí alebo rehoľných spoločentiev, ktoré majú svoju špecifickú spiritualitu. Tí však, čo zároveň prežívajú Obnovu v Duchu Svätom, sú pozvaní, aby v Duchu Svätom dospeli k obnoveniu aj vlastnej spirituality hnutia, ktorého členmi sú. Obnova v Duchu Svätom je podnetom Ducha Svätého v dnešnej Cirkvi, je inšpiráciou, vanutím, ale nie je hnutím v sociálnom zmysle. Duch Svätý, ako hovorí kardinál Suenens, je živým vanutím, ktoré je porovnateľné s vetrom, ktorý vanie a ktorý nemožno zaradiť do kategórií. Obnova je milosťou, ktorá vanie v dnešnej Cirkvi, je zavŕšením Druhého vatikánskeho koncilu.
Obnova v Duchu Svätom prináša prehĺbenie nielen duchovného života, ale aj hlboké uzdravenie do života ľudí a ich vzájomných vzťahov. O takomto pôsobení Ducha Svätého hovorí aj taliansky kapucín, pápežský kazateľ Raniero Cantalemessa vo svojej knihe Moc uzdravenia v Duchu Svätom, kde píše o tom, ako raz, keď kázal v Spojených štátoch, stretol tam manželský pár, ktorý ho pozval na večeru, a počas večere sa manžel obrátil na neho so slovami: „Dnes ma vidíte, že držím svoju manželku za ruku, ale nebolo to vždy tak. Chceli sme sa rozísť, už sme boli trikrát u advokáta a vždy sme sa uňho tak pohádali, že mu to bolo trápne. Nemohli sme jeden druhého zniesť. Preto sme sa rozhodli rozísť. No raz ma ktosi vzal na charizmatické stretnutie a tam, neviem ako, som pocítil v srdci oheň. Moje srdce z kameňa sa zlomilo. Keď som prišiel domov, zobudil som manželku, objal som ju a povedal som jej: »Vieš, ľubim ťa, ľúbim!« Zarazene na mňa hľadela: »Čo sa ti porobilo? Zbláznil si sa?« No potom som vzal svoju manželku na modlitbové charizmatické stretnutie a dnes sa zúčastňujeme na organizácii obnovy v celej diecéze.“ A ten muž dodal: „Dnes ma strasie pri pomyslení, že som mohol stratiť svoju ženu a deti, ktorí sú dnes mojou radosťou, že som ich mohol stratiť na celý život. Pán mi všetko vrátil, všetko!“ – (Pokračovanie zajtra…)
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár