5_Ignac_P.Norman O´Neal SJRealizmus, zmysel pre skutočnosť, nie sú postoje, ktoré sa spontánne spájajú so zbožnosťou a spiritualitou. U sv. Ignáca to môžeme a musíme urobiť. Môžeme ho označiť ako realistu medzi svätými, aj keď sa na počiatku jeho cesty nachádzali “pubertálne” a neskutočné sny o bláznivo pôsobiacich veľkých činoch. Väčšinou je Ignác skúpy na slová a “nechá hovoriť činy”, ale aj jeho reč poukazuje na jeho blízkosť ku skutočnosti: skúsenosť, skutky, skutočnosť, cieľ a prostriedky, “Boh vo všetkých veciach” sú pre neho dôležité pojmy. Predovšetkým jeho pohľad na Krista ako na “Pána a Stvoriteľa všetkých vecí” poukazuje na vieru, ktorá miluje zem /Karl Rahner SJ /.

Opísanie zážitku osvietenia, aký mal Ignác pri rieke Cardoner, dáva tušiť, akým základom bol tento zážitok pre celý jeho život a ako veľmi bol skrze neho pritiahnutý ku skutočnostiam viery a sveta.

Keď som tak sedel, začali sa mi otvárať oči mysle. Nie že by som bol mal azda nejaké videnie, ale som pochopil a spoznal tak z duchovného života, ako aj z viery a zo vzdelanosti, a to s takým jasným osvietením, že sa mi všetko zdalo nové. Nemožno opísať všetky podrobnosti, ktoré som vtedy pochopil, lebo ich bolo veľa. Môžem len toľko povedať, že v mysli som mal veľkú jasnosť. Keby som zhrnul všetku pomoc, ktorú som dostal od Boha cez celý svoj život až do šesťdesiatich dvoch rokov, i všetko, čo som sa sám naučil, a keby som to všetko dal dovedna, zdá sa mi, že by som nedosiahol toľko, koľko som dostal na jeden jediný raz. /A stalo sa to tak, že som mal myseľ natoľko osvietenú, že sa mi zdalo, akoby som sa stal iným človekom a akoby som bol mal iný rozum ako prv./” /Autobiografia 30/

Pri rozprávaní Ignác robil čo len mohol, aby tento zážitok označil ako jedinečný a centrálny. To nám ukazuje, ako bolo jeho najvnútornejšiemu vedomiu darované syntetické nazeranie skutočnosti, skutočnosti viery a “ľudského poznania”.

Božsko–ľudská skutočnosť, ktorá bola Ignácovi týmto spôsobom zjavená, ho pozvala, aby sa jej celkom oddal – nielen vnútorným pochopením, ale aj v konaní a pôsobení. “Účinnosť” je preto pre Ignáca významným kritériom pre jeho stretnutie so skutočnosťou. Ako sa hovorí o Božom slove, že sa nevracia bez účinku, ale uskutoční, čo je mu zverené /por. Iz 55,11/, tak chce Ignác svojou službou spolupôsobiť, aby evanjelium Ježiša Krista prinieslo ovocie.

Svojím chápaním skutočnosti je Ignác celkom blízko pri pôvodnom význame slova: Skutočnosť, dielo, účinkovanie, pletivo, vírenie – ba aj červík, čo sa zvíja – “bludisko a chaos”/, ako Martin Buber prekladá počiatočnú skutočnosť stvorenia, tohuwabohu/ pochádzajú z toho istého koreňa a obraznej predstavy. Do tohto pletiva skutočnosti sa Ignác vidí vtiahnutý. Boh daruje človekovi celú skutočnosť, píše Ignác v jednom zo svojich listov: “Bytie a život … sily duše, sily tela spolu s vonkajšími dobrami … dary jeho milosti … napokon celé univerzum a všetko, čo sa v ňom prechováva z hmoty a ducha … seba samého … tým, že sa nám dal ako brat v našom tele.

“Boh nás objíma skutočnosťou”, znie jemné duchovné slovo. Ignaciánska spiritualita nás pozýva, aby sme sa nechali objať skutočnosťou a aby sme objali skutočnosť, aj keď je niekedy drsná a odpudzujúca. Spisovateľ Arthur Miller v jednom svojom diele píše:

“Sníval som, že môj život bol predo mnou ako dieťa. Ale ono bolo mongoloidné, a ja som utiekol. Ale ono sa vždy znova plazilo do môjho lona. Poťahovalo ma za šaty. Až som si pomyslel: ak ho dokážem pobozkať, budem môcť snáď spať. A sklonil som svoju hlavu nad znetvorenú tvár – bola strašná…, ale pobozkal som ju,.”

Svätí sú ľudia, ktorí vedia bozkať skutočnosť. František vo svojom testamente výslovne píše, že počiatok jeho obrátenia bolo to, že pobozkal malomocného. To, čo ho najskôr odpudzovalo, neskôr vnímal ako vnútornú sladkosť. Aj Ignác neustále objímal ľudí s nákazlivými a odpor vzbudzujúcimi chorobami a pomáhal im. Objímal v nich vtelenú Božiu lásku, ktorá sa stala človekom a nechal sa ňou objímať. – V tom a “vo všetkých veciach”.

(Spracoval Ján Benkovský SJ,  podľa: Willi Lambert SJ, Z lásky ku skutočnosti)

(Fotografia: Norman O´Neal SJ: Sv. Ignác)