16Takéto chápanie túžby – túžba, ktorá nás vedie do mystických úrovní modlitby – v našom vzťahu k Bohu obsahuje teologické i psychologické prvky. Západná kultúra so svojím dôrazom na samostatnosť, nás vedie k tomu, že sa cítime izolovaní a túžime po spojení. Teda náš prvý krok k tomu, aby sme sa stali dospelými milovníkmi, si vyžaduje, aby sme prekonali našu oddelenosť, rozvíjali svoju schopnosť zúčastniť sa na intímnych vzťahoch a učili sa byť s druhým človekom bez toho, aby sme stratili samých seba.10 Tento psychologický proces je prvou etapou v našom rozvíjaní afektívnej modlitby. Druhý krok v duchovnom rozvoji spočíva v tom, že objavíme úplne nový zmysel „ja“ – ten, ktorý je viac mojím „ja“ než toto vzťahové ego. To znamená, že chceme a túžime s Láskou, ktorá hýbe vesmírom. Zjednocujúca jednota v láske si vyžaduje, aby sme uvoľnili svoje sebavnímanie, takže v tejto božsko-ľudskej intimite sa už viac nepozeráme na nášho milovaného ako na iného, ale stávame sa jedno s milovaným. To vedie ku vzájomnosti s Bohom (hovorím o tom v ďalšej kapitole).

Namiesto toho, aby sme videli Ježiša v imaginatívnej kontemplácii, vstupujeme do Boha a začíname milovať v Kristovi, vnímať Kristovými očami. Aby sme to urobili, vyžaduje sa, aby sme prešli od kontemplácie o Ježišovi ako inom ku kontemplovaniu života z jeho perspektívy.11 Keď sme prekonali emocionálne, fyzické a psychologické prekážky pre zdieľanú vzájomnosť s Bohom, nájdeme svoje pravé ja. Aspoň počas kontemplatívnej modlitby sa sústreďujeme na Božiu realitu a nie na naše malé ego. Z tohto dôvodu napriek celej poézii mystickej lásky medzi milovaným a milujúcim, zakúsime Milovaného priamo ako zdroj našej lásky, príčinu našej žiadanosti a Tajomstvo, ktoré zahŕňa nás i celé stvorenstvo. A táto skúsenosť je premieňajúca, napokon presahuje čas modlitby a vedie k našej konkrétnej činnosti a tvorivosti.

William, s ktorým sme sa stretli v 3. kapitole, je príkladom premieňajúceho procesu mystiky lásky. V nasledujúcom rozprávaní poukazuje na to, ako si uvedomil, že Kristus žije v ňom, koná v ňom a je jednou láskou s ním.

Pavol píše: Je zima? Mám Krista pri sebe. Je horúco? Mám Krista pri sebe. Som chorý? Mám Krista pri sebe. Je mi dobre? Vieš, ak niekto plače, plačem s ním. Ak je niekto šťastný, budem sa s ním smiať. Pavol v skutočnosti hovorí, že ak si… naozaj spojený s Bonom… nech sneží… nech prší, nech svieti slnko… nech je akokoľvek, mám tento stredobod. Máme stále spojenie s mojím milovaným nech sa deje, čo sa deje…

Myslím, že som vždy bol povolaný. A hovoríš: Ó, môj Bože! Ó! Prečo ja? (plače) Avšak… je to románik lásky. Ak to tak nie je, nie je to nič, vieš. Ježiš je láska. Boh je láska. Svätý Ján to píše stále znova… Niekedy sa tak hnevám na Cirkev, že nemá lepšie PR pri predávaní lásky. Myslím si, že Bohu vraciame menej, pretože v skutočnosti nehlásame, že toto je čistá láska. Je to láska, ktorá je taká oslobodzujúca, pretože skutočná láska chce rast a dovoľuje rast. Skutočná láska nespútava reťazami. Skutočná láska nevlastní. Zlá, satanská láska ťa chce ovládať a zničiť. Božia láska ťa chce živiť a chce, aby si rástol pred Bohom. Božia láska znamená… keď nás Boh pobozká. (plače) Ježiš je pre mňa veľmi skutočný. Pobozkal som mu nohy… Som Magdaléna. Som Ján s hlavou na jeho hrudi. Som Peter…. zapieram ho. Som Pavol, vieš… som tá žena pri studni. Som aj tá žena pri stole, ktorá hovorí, že aj psy jedia odpadky. Ale Ježiš je pre mňa veľmi, veľmi skutočný. Je to priama skúsenosť. Bozkávam mu nohy. Som tu s ním. Pochádzam z meditačnej tradície, kde nič nehľadám. Všetko, čo chcem urobiť, keď meditujem, je… povedať Bohu… cez moju mantru, že… ho milujem. Hovorím katechizmovú (vetu): „Milujem Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou vôľou.“ … Len sa tam postavím a… robím to, čo hovorí Peter: „Je dobré obetovať duchovnú obetu lásky.“ Čo je duchovná obeta lásky? Odovzdať svoju vôľu a povedať, aby sa stala tvoja vôľa. Ty si môj Boh. Ty si môj stvoriteľ. Je dôležité povedať, že si môj Stvoriteľ a neprekáža mi, že som človek. Radujem sa z toho… Viem, že som stvorený a pretože som stvorený, chcem ísť k svojmu Stvoriteľovi a povedať: „Dokonalá láska, ty zo mňa robíš stvorenie lásky. Z lásky si ma vykúpil a pozývaš ma do večného života.“ (plače) Nemôžem žiadať viac. To je ono! Existuje ešte niečo iné? Neexistuje nič iné. Som stvorený a potom povolaný do Božieho vzťahu, som jedno s Otcom. Chcem, aby si bol jedno so mnou, takže všetci budeme jedno. Ó! Jedno s Bohom! Pane, nie som hodný. Keď začínam tento deň… začínam tento deň s pocitom, že som milovaný…. Niekedy… skúsim chváliť Boha tak, že urobím toto… vezmem každý atóm svojho tela a poviem, že je takmer taký veľký ako galaxia, však? Chcem, aby každý atóm môjho tela spieval aleluja na Božiu chválu. Cítim sa taký milovaný a plný chvály. Keď nasadnem do auta.. som vždy v Božej prítomnosti. Cítim Božiu prítomnosť, keď šoférujem, keď idem do triedy, vieš, a čo sa stane, či už sa mi to páči alebo nie, Božia radosť prekypuje. Nemôžeš to skryť… moji študenti to majú radi, vieš. Je to… vidieť inými schopnosťami; inými slovami, ten chlapík je vždy šťastný. Ale som šťastný, že žijem. Som šťastný, že milujem. Som šťastný, že som milovaný. Som šťastný, že dávam túto lásku. (Ježiš)… je zosobnený Boh a Boh, ktorý hovorí: Tu jedzte moje telo, pite moju krv. Ako môžeš vynechávať svätú omšu? Svätá omša je taká krásna. Svätá omša je čin lásky. Všetko je láska.12  – (Pokračovanie zajtra…)

(Spracoval Bernard Mišovič SJ podľa Janet K. Ruffingová RSM, Duchovné sprevádzanie).

10 Pozri s. 53-74 in David Schnarch, Passionate Marriage: Keeping Love and Intimacy Alive in Commited Relationships (New York: Owl Books, 1997) pre psychologický opis diferenciácie v intímnych vzťahoch, ktoré sa vyhýbajú vzájomnej fúzii alebo zveličenej oddelenosti.

11 Pozri Beatrice Bruteau, Radical Optimism (New York: Crossroad, 1993) a The Easter Mysteries (New York: Crossroad, 1995) pre opisy a meditatívne procesy, ktoré podporujú tento vývin.

12 Použité s povolením.