Sv. Ignác bol spirituálny revolucionár svojej doby, niet divu, že sa aj viackrát dostal pred inkvizičný súd, vždy však odišiel bez akejkoľvek dokázanej viny. A skutočnosť, že jeho nasledovníci, jezuiti sa o krátky čas stali najväčšou rehoľou na svete a začali pôsobiť na všetkých kontinentoch, vrátane Zakázaného mesta v Číne, hovorí, že aj ignaciánska spiritualita sa stala revolučnou a príťažlivou hlavne pre toho, kto hľadal popri klasickej farskej pastorácii, akúsi živú a autentickú alternatívu, ktorá by ho priviedla k Bohu, v modernom svete.
Ja naozaj zaujímavé, že sv. Ignác už v 16. storočí mal odvahu zrušiť dva znaky, ktoré najviac charakterizovali vtedajší rehoľný a mníšsky život. Odmietol rehoľné rúcho a taktiež chórovú modlitbu, na ktorú sa rehoľníci schádzali niekoľko krát za deň a každý deň tak strávili na spoločných modlitbách päť – šesť hodín. Naproti tomu sv. Ignác prikázal svojim nasledovníkom, že sa môžu modliť maximálne jednu hodinu, nie v chóre a ani nie spolu, ale sami a takým spôsobom, aby im tá jedna hodina umožnila načerpať toľko Božej energie, aby mohli všetky svoje sily venovať tvorivej službe lásky pre svojich blížnych. Pokračovať v čítaní
Najnovšie komentáre