(10. cezročná nedeľa, 5. júna 2016) – Spomínam si, keď som raz z čírej zvedavosti zašiel na jeden z mítingov v športovej hale na Pasienkoch v Bratislave, ktorý tam zvykol bývať (ak sa dobre pamätám) každý prvý štvrtok v mesiaci. Vtedajší smutne preslávený predseda vlády vtedy míting začal týmito slovami: „V utorok Pán Boh nebol doma, lebo som bol na zasadaní vlády.” Avšak viac ako tento nemiestny žart ma zarazila reakcia tamojších účastníkov mítingu. Na tieto slová vyvyšujúce sa do neba účastníci mítingu zareagovali búrlivým aplauzom. Vtedy som si uvedomil, že ten ich súhlas vlastne prezrádzal aj ich vnútorný postoj, teda ich vlastnú túžbu vyvyšovať sa do neba, túžbu, s ktorou sa stretneme už aj na prvých stránkach Biblie, keď diabol v podobe hada sľubuje: „Budete ako Boh”. My však vieme, ako to dopadlo, keď sa niekto prirovnával k Bohu. Možno medzi týmito účastníkmi mítingu boli aj veriaci ľudia, ktorí poznali biblické posolstvo o povyšovaní a ponížení, možno poznali aj Ježišove slová o potrebe byť maličkými, avšak predsa v ich búrlivom aplauze sa prejavila čisto ľudská túžba: byť ako Boh.
Z tejto skúsenosti avšak aj z mnohých iných v našom živote je zrejmé, že byť maličkým, byť pokorným nie je pre našu ľudskú prirodzenosť samozrejmé. Že pre našu prirodzenosť je samozrejmejším byť hrdý, veľký, byť ako Boh, respektíve byť pyšným. Avšak pýcha vedie do záhuby. Ako hovorí Ježiš: kto sa povyšuje, bude ponížený. Pokračovať v čítaní
Najnovšie komentáre