10628042_137900663251096_4116823471132983544_nDnes nás evanjelium vyzýva stať sa soľou zeme a svetlom pre tento svet. Tento týždeň sme slávili aj Hromnice (Obetovanie Pána v chráme), ktorý je spojený so žehnaním sviec, máme preto príležitosť k uvažovaniu o svetle: Premýšľali ste už niekedy nad tým, že ani jednu z posvätených vecí nám nedáva Cirkev pred náš zrak tak často ako sviečku? Sotva sa človek narodí, nesú ho ku krstu, aby sa zbavil dedičného hriechu a kňaz mu podáva horiacu sviecu so slovami: „Prijmi túto horiacu sviecu a svieť v celom svojom živote svetlom viery a dobrých skutkov, aby keď príde Pán, mohol si mu vyjsť v ústrety.“ Keď ide prvýkrát prijať Ježiša v najsvätejšej sviatosti Eucharistie, drží sviecu. Keď spečaťuje v chráme svoju lásku vo sviatosti manželstva, tiež ho pri evanjeliu víta zapálená svieca. Keď ho stretne v živote nejaká pohroma, búrka, víchrica, blesky, zapaľuje s vierou „hromničku“, aby ho Božia moc a sila ochránila. Sviecu zapaľujeme aj keď nie je elektrina, keď je tma. Keď je niekto chorý a kňaz mu nesie Eucharistiu, kladie na stôl sviecu. Pri pohrebe a keď odpočíva telo zosnulého v hrobe, čakajúc na druhý príchod Spasiteľa, zapaľujú mu jeho najbližší aspoň raz v roku, v novembri, na hrobe sviecu. Sviečky máme zapálené vždy, keď slávime Eucharistiu. Pokračovať v čítaní