2_Modlitba uzdravenia_Zena trpiaca na krvotok_Prisciline katakomby_Rim,2-stor. - kopieModlitbu uzdravenia má viacero foriem, nech sa už rozhodnem pre ktorýkoľvek spôsob, je dôležité správne sa disponovať pre uzdravujúce stretnutie:

Príprava:

  • v krátkej príprave na modlitbu sa stíšim, uvedomím si ako som „tu a teraz“ (aké pocity mnou hýbu, aké myšlienky mi víria hlavou, ako sa cítim fyzicky) a v tejto pravde o sebe vstúpim do modlitby, do vzťahu s Pánom;
  • „čo chceš, aby som ti urobil“: prednesiem svoje túžby, svoju prosbu vzťahujúcu sa k modlitbe uzdravenia
  • „veď ja poznám zámer, ktorý mám s tebou, sú to myšlienky pokoja a nie súženia“ – uvedomím, si, že som obklopený Božou láskou; Prvé dva spôsoby sú vhodné pre tie zranenia, ktoré si už uvedomujem a mám potrebu sa nimi zaoberať – napríklad pri modlitbe spomienky (môj životný príbeh), som si mohol uvedomiť, že sú v mojom živote ešte situácie, ktoré ma stále aj po mnohých rokoch zraňujú a negatívne ovplyvňujú prítomnosť.
    • Spôsoby modlitby uzdravenia: Po tejto príprave prejdem k samotnej modlitbe uzdravenia.

  1. v Pánovej prítomnosti (môžem si ho aj fyzicky predstaviť, ako sedí vedľa mňa, alebo ma drží za ruku, …) si opäť premietnem zraňujúce udalosti môjho života; zotrvám v milujúcej prítomnosti tak dlho, až kým nepocítim hojivý účinok Božej lásky;
  2. sadnem si oproti prázdnej stoličke (fyzicky si ju tu postavím pred seba), ktorá je tu pre človeka, ktorý mi spôsobil zranenie (môžem pridať aj tretiu stoličku pre Pána); predstavím si, že tu tento človek oproti mne sedí a začnem s ním viesť dialóg o mojom zranení … (takto môžem postupne pozvať „na rozhovor“ všetkých tých, ktorí mi spôsobili zranenie);
  3. Často sú v nás zranenia, ktoré si neuvedomujeme (nepamätáme si ani situáciu ani ľudí), ale prejavujú sa nepriamo – v našom strachu a úzkostiach, neistotách, nesebadôvere, preceňovaní alebo podceňovaní, útekom z reality ap.
  4. jedným zo spôsobov ako dovoliť, aby moja bolesť vyšla na povrch, môže byť opakovanie state z Písma, ktorá hovorí o Božej láske – ak to nerezonuje s mojou osobnou skúsenosťou, vyvolá to vo mne hnev, frustráciu, pocit ukrivdenosti, samoty ap.
  5. iným vhodným spôsobom je evanjeliová kontemplácia príbehov uzdravenia. Kontempláciou evanjeliového príbehu môžem lepšie porozumieť duchovnému posolstvu, ktoré sa prihovára mojej osobnej minulosti alebo prítomnosti, a to v zrkadle Božieho slova. Evanjeliové kontemplácia je jeden z dôležitých spôsobov, ako dovoliť Bohu, aby sa ma dotkol, aby Božie slovo prehovorilo v mojom vlastnom živote. Ako postupovať:
  • Opakovane si čítam text na modlitbu, a to tak, ako by som čítal ktorýkoľvek iný príbeh a pokúšam sa zapamätať si dej príbehu aj s jeho detailmi.
  • Keď sa príbeh dostatočne uložil v mojej pamäti, odložím knihu a vo svojej mysli si postupne vykreslím scénu a predstavím si dej. Potom vo svojej predstavivosti vstupujem do príbehu a konám. Môže sa to robiť dvoma odlišnými formami – môžeme sa stať divákmi alebo hercami.
      • ako diváci sa zúčastňujeme na tom, čo sa odohráva, vidíme to, počúvame a pod. Nikto si nás nevšíma, pretože sme tam ako nejaká anonymná osoba. Ak sme si správne vybrali text, stať sa divákom je ľahké a môžeme sa aj vedome usilovať, aby to tak bolo,
      • keď sa staneme hercami, sme jednou z postáv deja, identifikujeme sa s ňou. Text slúži ako zrkadlo, v ktorom sa môžeme uvidieť a spoznať.

Zraniteľnosť je našou ľudskou realitou, či si to chceme pripustiť alebo nie. Možno si v súčasnosti neuvedomujem svoje vlastné zranenia, alebo sa nedokážem s nimi konfrontovať. V takomto prípade môže je vhodné venovať sa v modlitbe evanjeliovým príbehom uzdravenia, všímať si a uvažovať/meditovať o postojoch, ktoré sú pre prijatie uzdravenia dôležité:

V evanjeliu sa nachádza viac ako dvadsať príbehov ľudí, ktorí boli osobne uzdravení. Každý z príbehov sa zameriava na niektorý zo spôsobov, akým vzkriesený Pán uzdravuje teraz na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Nasmerovávajú nás k tým postojom, ktoré si potrebujeme osvojiť pre svoje vlastné uzdravenie: otvorenosť, viera, trpezlivosť, pravdivosť, jednoduchosť, dôvera, vytrvalosť…

(Fotografia: Žena trpiaca na krvotok, Prisciline katakomby, 2. storočie)