V jánovských spisoch je Duch Svätý chápaný ako moc zhora, ktorá spôsobuje predovšetkým znovuzrodenie, narodenie sa z Boha. On premieňa veriacich na nové duchovné bytosti a uschopňuje ich žiť v spoločenstve s Otcom.
Duch Svätý je tu vykresľovaný ako dar Otca a Syna nám a skrze nám svetu. Duch Svätý, ktorý dostáva osobitné meno – Paraklét – je poslaný, takisto ako aj Ježiš, od Otca. Avšak Paraklét nie je identický s Ježišom. Prichádza až potom, keď Ježiš odíde, a ostane s učeníkmi navždy.
Paraklét – „iný Tešiteľ“ – je Duch pravdy, ktorého „svet“ nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Neprináša nijaké nové učenie, ale pripomína a prehlbuje všetko to, čo učil Ježiš. On dáva schopnosť svedčiť o Ježišovi a chráni pre falošnými prorokmi. Uvádza do plnej pravdy, je zástancom spravodlivosti a dáva poznať, čo je hriech.
V moci Ducha Svätého, ktorý je darom Zmŕtvychvstalého Krista, kráča Cirkev za pravdou, ktorú jej zjavuje Kristus. Duch je však zároveň aj dynamizmom viery jednotlivých kresťanov. V ich srdciach je zdrojom radosti, svetla a sily, a predovšetkým aktívnej lásky k Bohu a k sebe navzájom. Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach.
Duch Svätý pripravuje a vedie Cirkev dejinami k parúzii, k druhému príchodu Krista.
(Úryvok z knihy: Ruah – Pneuma – Duch….)
Pridaj komentár