(Slávnosť Zjavenia Pána, 6. 1. 2016) – Dnes oslavujeme Zjavenie Pána národom. Teda je to aj náš sviatok, keďže väčšina z nás nepochádza z izraelského národa, ale väčšinou sme potomkami predošlých pohanských generácií. Dnes majú však sviatok predovšetkým všetci, ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha.
Čítanie z Evanjelia podľa Matúša je ukážkou toho, akou cestou ľudia prichádzajú k Ježišovi. Králi, mágovia alebo mudrci, o ktorých hovorí dnešné evanjelium sa vydali na cestu hľadania Mesiáša. Nuž pouvažujme teraz spolu, čím táto cesta k Bohu môže byť inšpirujúca aj pre nás a pre náš život.
Traja králi či mágovia sa snažili sa o poznanie Boha zo stvoreného sveta. Skúmali vesmír a objavili mnohé stopy Božej múdrosti. Keď sa moderná veda chce dopátrať k tajomstvu Betlehemskej hviezdy, vychádza jej, že sa pravdepodobne jednalo o zvláštne prekrytie dvoch veľkých planét a to Saturna a Jupitera a toto sa odohrávalo v súhvezdí Ryby. Každá hviezda alebo planéta mala v predstavách starovekých národov akýsi dopad na udalosti na zemi. Saturn naznačoval, že sa narodil vládca, Jupiter – zas naznačoval, že je to súčasne Boh a súhvezdie Ryby naznačovalo, že sa to odohráva v Izraeli. Možno sa začudovane pýtame, ako je možné, že Boh k ním prehovoril skrze hviezdu, keď poznáme prísny postoj cirkvi k astrológii.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí na konto astrológie: Treba zavrhnúť všetky formy veštenia: utiekanie sa k satanovi alebo démonom, vyvolávanie mŕtvych a iné praktiky, o ktorých sa ľudia nepravdivo domnievajú, že by mohli „odhaliť“ budúcnosť. Radenie sa s horoskopmi, astrológia, čítanie z ruky, predpovede osudov z vonkajších znakov, jasnovidectvo, utiekanie sa k médiám, to všetko skrýva v sebe túžbu ovládnuť čas, dejiny a nakoniec človeka, snahu nakloniť si skryté mocnosti. Je to v protiklade s úctou a vážnosťou, zahrňujúcou v sebe aj pokornú bázeň, ktorými sme zaviazaní jedine Bohu.
Ako je teda možné, že Boh k ním prehovoril prostredníctvom hviezdy? Možno povedať, že Boh si poslúžil ich presvedčením a zobrazil svoju pravdu tak, aby ju mohli prečítať aj národy, ktoré boli v zajatí rôznych povier. Stará múdrosť hovorí, že Boh dokáže aj do krivých riadkov písať rovno.
Traja mudrci nás teda pozývajú k tomu, k čomu nás o niekoľko storočí pozval zakladateľ Spoločnosti Ježišovej sv. Ignác, aby sme „hľadali Boha vo všetkých veciach“. Sv. Ignác bol naozaj revolucionár svojej doby, niet divu, že sa aj viackrát dostal pred inkvizičný súd, vždy však odišiel bez akejkoľvek viny. A skutočnosť, že jeho nasledovníci, jezuiti sa o krátky čas stali najväčšou rehoľou na svete a začali pôsobiť na všetkých kontinentoch, vrátane Zakázaného mesta v Číne, hovorí, že aj ignaciánska spiritualita sa stala revolučnou a príťažlivou hlavne pre toho, kto hľadal popri klasickej farskej pastorácii, akúsi živú a autentickú alternatívu, ktorá by ho priviedla k Bohu, v modernom svete. Ja naozaj zaujímavé, že sv. Ignác už v 16. storočí mal odvahu zrušiť dva znaky, ktoré najviac charakterizovali vtedajší rehoľný a mníšsky život. Odmietol rehoľné rúcho a taktiež chórovú modlitbu, na ktorú sa rehoľníci schádzali niekoľko krát za deň a každý deň tak strávili na spoločných modlitbách päť – šesť hodín. Naproti tomu sv. Ignác prikázal svojim nasledovníkom, že sa môžu modliť maximálne jednu hodinu, nie v chóre a ani nie spolu, ale sami a takým spôsobom, aby im tá jedna hodina umožnila načerpať toľko Božej energie, aby mohli všetky svoje sily venovať tvorivej službe lásky pre svojich blížnych. Je pravdou, že Ignác ako dobrý vojnový stratég a bývalý rytier „vymyslel“ také spôsoby modlitby, ktoré sa stali efektívnejšími k dosiahnutiu cieľa, teda Božej prítomnosti a sily lásky. Od sv. Ignáca spoznala spiritualita aj nový výraz, „kontemplácia v činnosti“, ktorý nás pozval k tomu, aby sme neoddeľovali život a modlitbu, ale aby sme sa stávali kontemplatívni v činnosti, totiž, aby sa náš život stával modlitbou a chválou Pánovi. Preto máme Boha objavovať v každých okolnostiach nášho života a vo všetkom čo nás obklopuje a stretáva.
Keď sa vrátime k trom mudrcom, môžeme si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. Totiž, že hviezda ich viedla k vyvolenému národu Izraela. Kráľ Herodes sa v snahe dopátrať sa, kde sa má narodiť Mesiáš, obrátil na veľkňazov a oni začali skúmať Písmo. Môžeme povedať, že mágovia sa skrze skúmanie prírody a skrze vyvolený národ dostali až k Božiemu Slovu. A toto Božie Slovo im nevykladá hocikto, ale ľudia, ktorí sú v tomto smere vzdelaní. Podobne ako židovská veľrada bola oprávnená vykladať Písmo – Starý zákon, aj v našej dobe platí, že Písmo sväté nemôže vykladať hocikto, ale len Cirkev, uprostred ktorej vzniklo a ktorá prebrala aj dedičstvo Izraela. Písmo sväté určuje mágom ďalší smer, Betlehem. Je to výzva aj pre nás. Možno aj my v živote stretneme veľa ľudí, ktorí sa pokúšajú hľadať Boha, a ktorí hľadajú autentický život a niekedy to vyjadria aj tak, že povedia, že „spiritualita áno, ale náboženstvo nie“, lebo spiritualita spája a náboženstvo rozdeľuje. V istom zmysle majú aj pravdu, totiž, keď náboženstvo stratí svoju podstatu, ktorou je spiritualita, autentické hľadanie Božej prítomnosti vo svojom živote. Ale tých, ktorí úprimne hľadajú Boha ale odmietajú Cirkev, by sme nemali odsúdiť, ale skôr ich priviesť k Božiemu slovu, lebo to je prameň, v ktorom Boh jasne zjavil kam a akým spôsobom vedie cesta k nemu, ako vedie cesta ďalej, pretože nám to vo Svätom písme vyrozprával ľudskom rečou.
Kiež Epifánia je pre nás zjavením Ježiša ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Nech máme odvahu stať sa autentickými hľadačmi Boha vo všetkých veciach, nech dokážeme hľadať taký vzťah k Bohu v modlitbe, aby sme sa stále viac stávali kontemplatívnymi v činnosti, aby sa z nášho života stala modlitba sama. Prosme, aby sme dokázali aj iných hľadajúcich priviesť ku Kristovi a k jeho slovu života.
(Fotografia: Michal Kern: Stopy, 1983)
Pridaj komentár