Prvý deň
BOŽIA LÁSKA – Hlavná skúsenosť: Cit – prejavy lásky otca a matky, súrodencov
Odpor: Spomienky na autoritatívnu a necitlivú lásku
Charakteristika a prejavy:
Boh, v ktorom je zahrnutý mužský aj ženský princíp – On je našou Matkou aj Otcom:
Vyrovnanosť medzi: láskou, citlivou na stavy našej duše – ženský aspekt
lásku, ktorá sa snaží uspokojiť všetky materiálne potreby – mužský aspekt
Ženský aspekt Boha – láska nežná, citlivá, láskavá, ohľaduplná, milosrdná; dôvera v nás napriek našim chybám; citlivosť vľúdna a vynaliezavá
Mužský aspekt Boha – láska praktická, povzbudzujúca, nič si neprivlastňuje; rešpektuje slobodu, necháva slobodu konať chyby ale pomáha zbavovať sa ich dôsledkov; otvára cesty, je veľkodušná
Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu. Ak sme teda stvorení na obraz Boží a sme muži i ženy, musia byť v Bohu mužské i ženské vlastnosti.
A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. (Gn 1, 27)
Milosrdná dobrota – preklad hebrejského „chesed“ – je typickou vlastnosťou Božej lásky v Starom Zákone a tento pojem sa používa na vyjadrenie lásky Boha, ktorá v sebe zahŕňa prejavy citov mužské i ženské.
Túto Božiu vlastnosť najlepšie symbolizuje otec márnotratného syna. Na tomto príbehu Ježiš ilustruje milosrdnú dobrotu Boha, ktorú na Rembrandtovom obraze „Návrat márnotratného syna“ symbolizujú dve ruky objímajúce syna. Dve objímajúce ruky, jedna mužská a druhá ženská, vyjadrujú dva aspekty, dva prejavy Boha, na obraz ktorého sme stvorení.
Hoci dve, sú stvorené aby boli jedno telo a jedna osoba. Predstavujú teda všetku lásku rozumu i srdca, dve časti lásky, mužskú i ženskú, z ktorých niečo je v každom z nás. Naša hriešnosť spôsobuje, že zväčša je jedna ruka dominantná na úkor druhej. Naše ľudské vyzrievanie v mnohom závisí od vzťahu, ktorý máme s opačným aspektom ako je naše vlastné pohlavie.
A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (Lk 15, 11-32)
Pri vytváraní vlastnej predstavy o Bohu, ktorá podstatne ovplyvňuje často celoživotné nosné postoje k ľuďom a k sebe, má kľúčový význam naša ranná skúsenosť s otcom a matkou. Dieťa bytostne prežíva, hoci si to neuvedomuje, totálnu závislosť, ktorú odmieta a súčasne totálnu potrebu prijatia, po ktorej prahne. V istom veku sú pre nás rodičia absolútnymi postavami, ktoré rozhodujú o živote a smrti, reprezentujú svet do ktorého sme prišli, formujú naše vnímanie seba i okolitého sveta.
Z týchto rôznorodých veľakrát protichodných skúseností si z detstva nevedome odnášame veľmi vplyvný mocný obraz Boha, ktorý má často až podozrivo podobné charakteristiky ako naši rodičia. Tento obraz nemusí byť vnímaný ako „obraz“ – tento obraz tvorí naša dôvera či nedôvera (voči ľuďom, „veľkému svetu“, teda voči vzťahom), naše sebaprijatie, pocit vlastnej hodnoty, pocit zmyslu a zmysluplnosti vlastného bytia, pocity strachu a ohrozenia, pasivita a apatia, či vitalita ap.
Podujať sa na cestu poznávania Boha ako sám seba zjavuje a prijať jeho skutočnú podobu, ktorá v sebe nesie črty otca i matky, muža i ženy, znamená sňať z vlastných rodičov bremeno „zbožštenia“ a vytvoriť priestor pre slobodné partnerské vzťahy, ku ktorým nás Boh pozýva.
Druhý deň
Boh otec / muž
Náš pozemský otec má hlboký vplyv na vytváranie si vzťahu k nebeskému Otcovi, pričom máme tendenciu vnímať Boha jednostranne ako muža.
V Biblii slovo otec zobrazuje toho, ktorý nás dôverne pozná a miluje, stará sa o každého, a tak nám dáva život. Boh Otec nás všetkých tvorí a modeluje neopakovateľným spôsobom.
Nie je On tvojím Otcom, ktorý ťa stvoril?
Ktorý ťa učinil a upevnil? (Dt 32, 6)
Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne,
všetky tvoje diela sú hodné obdivu
a ja to veľmi dobre viem.
Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme. (Ž 139, 13-15)
Božia láska nás podporuje, ochraňuje a dodáva nám istotu. Vedie nás tmavým lesom, lebo vie o našom strachu.
Neboj sa, veď som s tebou ja,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilňujem ťa, ba pomáham ti,
držím ťa svojou spásnou pravicou. (Iz 41, 10)
Našiel ho na pustej zemi,
na mieste divokom, v revúcej pustine.
Ujal sa ho a dával naň pozor,
striehol ho ako zrenicu oka. (Dt 32, 10)
Nenecháva nás na mieste, ale pobáda nás k neustálemu tvoreniu, v ktorom nás vedie k novým súvislostiam a pohľadom na to, čo sme prežili. Vždy je v nás niečo, čo je už zrelé na zmenu, čo sa jej dožaduje v súlade s naším vnútorným plánom po plnšom živote. Krok za krokom nás vedie k tomu, čím sme schopní sa stať, len čo prejavíme želanie prijať a usilovať sa o „budúcnosť plnú nádeje“, ktorú má on v mysli pre každého z nás.
Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami, – hovorí Pán. – Sú to myšlienky pokoja a nie súženia, dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, ak budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť. – hovorí Pán, – vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil, – hovorí Pán, – a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia. (Jer 29, 11-14)
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.
V správnosti ho vycvičí, jeho Boh ho vyučí. (Iz 28, 26)
Rešpektuje našu slobodu – nezasahuje do nej a necháva nás slobodne sa rozhodovať; vyzýva nás však k zodpovednosti za naše rozhodnutia, lebo to je súčasť slobodného rozhodnutia. Opakovane pred nás stavia život a smrť, pričom nás povzbudzuje vybrať si život.
Tretí deň
Boh matka / žena
S predstavou Boha ako ženy máme oveľa väčšie ťažkosti, hoci aj v kresťanskej tradícii existuje predstava takáto Boha – platí to zvlášť pre Ducha Svätého, ktorého synonymum je Svätá Múdrosť.
Naša schopnosť predstaviť si takúto Božiu lásku vychádza opäť zo skúseností a zážitkov so svojou matkou. A je tu aj rovnaké nebezpečenstvo ako pri predstave Boha muža, že budeme absolutizovať naše skúsenosti so svojou matkou.
Boh vo svojej materskej láske má záujem o každého z nás, záujem stály a prenikajúci všetky oblasti. Jeho láska si nekladie žiadne podmienky – prejavuje sa v citlivosti, v hlbokom poznaní nášho chovania, citov a potrieb. Toto hlboké poznanie vyrastá z nesmiernej citlivosti a starostlivosti materskej lásky.
Ale Sion povedal: „Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol.“
Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.
Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou. (Iz 49, 14-16)
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem. (Ž 139, 1-6.13-14)
Výraznou charakteristikou Božej lásky je hĺbka a intenzita materskej lásky.
Je taká silná a stála, že znesie i ľahostajnosť a nevďačnosť a zameriava sa zvlášť na slabých a rebelov.
Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň. (Jer 31, 3)
Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať“
– hovorí Pán. (Jer 31, 20)
Ako pastier pasie svoje stádo, do náručia berie,
baránky do lona dvíha, tie, čo pridájajú, vodí.(Iz 40, 11)
Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby,
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme,
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu,
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. (Ž 103, 8-12)
Štvrtý deň
Boh muž a žena = komplementarita Boha
Medzi rozumom a srdcom potrebuje byť vyrovnanosť, čo je pre ľudí vždy ťažké dosiahnuť. Určitý odpor nám bráni prijať a oceniť bohatstvo Boha, ktorý sa prejavuje ako muž i ako žena. Odpor sa prejavuje v medziľudských vzťahoch a v osobnom akceptovaní vlastnej ženskej časti u mužov a vlastnej mužskej časti u žien.
Je dôležité, aby žena dokázala prijať a oceniť Boha s mužskými vlastnosťami a aby muž prijal Boha citlivého a láskavého. Toto prijatie prebúdza v ženách časť mužskú a v mužoch časť ženskú.
Biblia nám predstavuje Boha, v ktorom sú tieto dva aspekty v harmónii – je to Boh vrúcny, súcitný a milosrdný, ktorý vyzýva k zodpovednosti za slobodu a jej zneužívanie.
Boh prítomný nielen vtedy keď sme silní a šťastní, keď sa nám darí, ale prijímajúci nás i v momentoch slabosti a smútku, neúspechu a zlyhania.
Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň. Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť. Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara – hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito. … Ja, Pán im budem Bohom … Uzavriem s nimi zmluvu pokoja, … v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak … na svojej pôde budú v bezpečí … dolámem ihlice ich jarma a vyslobodím ich z rúk tých, čo ich zotročovali. … Vy však, moje stádo, ovce mojej paše, ste ľudia a ja som váš Boh,“ hovorí Pán, Jahve. (Ez 34, 11-31)
Izraelský ľud počas svojej cesty púšťou objavuje Božie vlastnosti, v ktorých je vyjadrená typicky mužská i typicky ženská časť. Tu spoznávajú Boha pomalého na hnev, láskavého a milosrdného, ale aj schopného postaviť sa proti ich tvrdohlavosti.
Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia! (Ex 34, 6-7)
Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba:
Iba zachovávať právo,
milovať milosrdenstvo
a pokorne chodiť so svojím Bohom. (Mich 6, 8)
Potrebujeme tak ako Izraeliti spomínať na svoju cestu a v udalostiach a ľuďoch na nej prítomných spoznávať Boha.
Aby nám bol Boh blízky, aby jeho láska mala životodarné účinky, potrebujeme ho hľadať a nachádzať v každodenných skúsenostiach – a to môžeme iba vtedy ako dokážeme byť „samými sebou“ pred sebou a teda aj pred Bohom – nestačí o Bohu iba nábožne rozmýšľať.
Boh nás neustále pozýva slobodne prevziať zodpovednosť za vlastný život, za svoje postoje a rozhodnutia.
Ako dobrý otec nás povzbudzuje dospieť, vzdať sa detských závislostí na „rodičoch“ – na okolnostiach, osude, tých iných.
Pritom je ako dobrá matka pozorný na stavy našej duše a milosrdný k našej krehkosti, ako je k svojmu Synovi.
Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu, lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá. (Dt 30, 19-20)
Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil,
môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie.
Vložím na neho svojho Ducha
a oznámi právo národom.
Nebude sa škriepiť, nebude kričať,
nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
kým neprivedie právo k víťazstvu.
V jeho meno budú dúfať národy. (Mt 12, 18-21)
Ľudia, ktorí nám pomohli pochopiť v srdci, čo je láska, stali sa pre nás sviatosťou lásky. Zážitok z preukázanej hlbokej úcty nás môže priviesť k pochopeniu, ako si nás váži sám Boh. Slovo sa znovu stáva telom a znovu prebýva medzi nami. Ak dáme so ľudských slov dobrotu a milosrdenstvo Boha, môžeme pochopiť i jeho stelesnenie.
Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten ňom priniesol zvesť. (Jn 1, 18)
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1, 14)
Boh si najviac želá priviesť nás k prijatiu radostnej zvesti ako skúsenosti, ktorá vychádza z prežitej citovej náklonnosti.
Piaty deň
Božia prozreteľnosť
Hlavná skúsenosť: Praktická starostlivosť rodičov
Odpor: Cítime sa Byť udúšaní dobre mienenou dobrotou
Plán v žaludi
Plán, ktorý v nás drieme, podobne ako v žaludi, je jedinečný. Boh vedie každého z nás jeho vlastnou cestou, preto sú naše životy také odlišné. Tak ako žaluď rastie a vyvíja sa podľa svojho vnútorného plánu, tak aj Boh nás stále vedie k uskutočňovaniu nášho vrodeného plánu (= Božia vôľa) – k úplnej zrelosti a k realizovaniu celého nášho vnútorného potenciálu, k povolaniu byť dokonalí alebo svätí.
Vo všetkých veciach existuje určitá životná sila, ktorá ich pobáda k dozrievaniu. Starí Gréci ju nazývali eros, jedno zo slov, ktoré znamená i lásku. Je to niečo, čo vnímame v prudkom raste stromu na jar. Táto životná sila nás stále pobáda k dozrievaniu a dosahovaniu plnosti. Tak ako sa nezastaví plán v žaludi, pokým sa nezrealizuje ako dub, tak sa aj náš plán vyplní iba v Bohu.
Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie … veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. (1 Sol 4, 3-7)
Božím plánom pre nás je plnosť života a šťastia, pre ktoré nás Boh stvoril. Tento plán pochádza z Božieho obrazu v nás. Boží obraz v nás je schopnosť nechať sa ním milovať. Boh nás miloval prvých a naša schopnosť milovať je závislá od miery prijatia jeho lásky k nám. Božia prozreteľnosť spočíva v postupnom zjavovaní celého bohatstva Božieho obrazu v nás, čo Ježiš nazýva Otcovým dielom.
Nato Boh povedal: ´Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby.´ … A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
(Gn 1, 26-27)
Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami, – hovorí Pán. – Sú to myšlienky pokoja a nie súženia, dám vám budúcnosť a nádej. … Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť. (Jer 29, 11-14)
My milujeme, pretože on prvý miloval nás. (1 Jn 4, 19)
V poznávaní skutočnej tváre Boha spoznávame aj svoju skutočnú osobnú hodnotu. Ježiš nás vyzýva uveriť, že sme milovaní a milovaniahodní v Otcových očiach. Otec nás miluje tak ako Ježiša a my sme pozvaní prežívať s nimi ich vzájomný život a šťastie.
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
(2 Kor 5, 17)
A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. (Jn 17, 3)
„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ … „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“(Lk 10, 27-28)
A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
(1 Jn 4, 9-10)
Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? (Iz 43, 19)
Skutočne šťastnými nás robí stále hlbšie poznávanie Božej lásky, ktorú nám zjavuje sám Boh.
Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.
(Jn 15, 11)
Na dražbe nikto nejavil záujem o staré bezcenné husle. Krátko predtým, ako ich mali vydražiť za symbolickú cenu, prišiel zozadu miestnosti starý nenápadný muž, pozorne zobral do rúk husle, utrel z nich rukávom prach a začal hrať. Všetko okolo ustrnulo v úžase – dotyk majstra vylúdil zo starých zdanlivo bezcenných huslí obdivuhodné nezabudnuteľné tóny.
Šiesty deň
Mnohé problémy zasahujú do uskutočňovania Božieho plánu v nás. Predovšetkým je to negatívny obraz o sebe a naša neschopnosť vidieť sa takí, akých nás vidí Boh. Hlavná príčina našej zraniteľnosti je v deštruktívnej predstave o sebe samých. Žijeme v presvedčení o svojej „bezvýznamnosti“ a „škaredosti“ a slovám strigy veríme viac ako Božiemu slovu, ako radostnej zvesti o Otcovej láske a našej milovaniahodnosti.
Boh nás vyzýva zjednotiť svoj pohľad s jeho pohľadom a zmeniť svoju myseľ i srdce: „Obráťte sa a verte evanjeliu“.
Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
(Mk 1, 14-15)
Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov, lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie. Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali na tvoje slová, skoro však boli zas uzdravovaní, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprišli o tvoje dobrodenia. Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko. (Múdr 16, 10-12)
Len láska nás môže uzdraviť, nič nepotrebujeme tak, ako uveriť, že sme milovaní a cenní. Božie želanie uzdraviť nás symbolizuje medený had. Znakom Božej lásky je kríž, na ktorom bol vyzdvihnutý jeho Syn. Boh ho poslal, aby sme až do hĺbky pochopili jeho lásku, ktorou nás miluje a mohli byť uzdravení.
Boh si želá zbaviť nás tendencie stať sa otrokmi falošných bohov – ilúzií a nesprávnych hodnôt, aby sme mohli začať žiť v dôvernej blízkosti s ním. Chce nás vyslobodiť z otroctva hriechu, aby sme mohli dosiahnuť zasľúbenú zem života a pokoja, aby sme mohli prijať oživujúci milujúci Boží pohľad na seba a na celé stvorenie a stať sa skutočne slobodnými.
Podstatné v Ježišovom pozvaní „obrátiť sa“ je uveriť evanjeliu – radostnej zvesti o Otcovej láske k nám.
Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok. (Lk 4, 18-19)
Preto ju ja vyvábim,
zavediem ju na púšť
a prehovorím k jej srdcu. …
Tam poslúchne ako za dní svojej mladosti,
ako keď vystupovala z Egypta.
Zasnúbim si ťa za vernosť,
takže spoznáš Pána. (Oz 2, 16-17.22)
Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie … Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. (Ex 3, 7-8)
Boh sa neustále stará o naše šťastie – v každej veci a v každej chvíli. Veľmi sa snaží uzavrieť s nami zmluvu večného pokoja. V Biblii slovo pokoj znamená dokonalé šťastie.
Potom s nimi uzavriem zmluvu pokoja; bude to s nimi zmluva večná, dám sa im rozmnožiť a svoju svätyňu umiestim uprostred nich. Môj príbytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni však budú mojím ľudom. (Ez 37, 26-27)
Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro;
vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. (Jer 32, 40)
Siedmy deň
Dôvera v milujúcu prítomnosť Boha a v jeho plán pre nás, nám dáva životnú istotu, že všetko čo sa deje má svoj zmysel a svoje miesto v našom živote – to dáva nám pokoj a radosť zo života a zbavuje nás úzkosti a nutkania mať všetko pod kontrolou.
Ak neveríme, že Boh má záujem o každú maličkosť, každý detail nášho života, vnímame ho ako niekoho „vonku a mimo“ a cítime sa bytostne osamelí, bez opory a nechaní sami na seba.
Jednou z najväčších ľudských tragédií je, že človek si neuvedomuje vnútornú skrytú hodnotu udalostí svojho života – Božej slávy, ktorá v nás prebýva.
A ja, – hovorí Pán, – budem mu ohnivým múrom dookola a budem slávou uprostred neho. … lebo kto sa vás dotkne, dotýka sa zreničky môjho oka. Plesaj a raduj sa, dcéra Siona, lebo hľa, ja prídem a budem bývať uprostred teba. (Zach 2, 9.12.14)
Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. (Lk 12, 6-7)
Pozrite sa na havrany, nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky. A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? Pozrite sa na ľalie, ako rastú, nepracujú, nepradú a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. (Lk 12, 24-30)
Boh nám nikdy nevnucuje svoj plán, ani ho nezjavuje nariaďovaním každého detailu nášho života, ale povzbudzuje v nás to dobré, pomáha nám rozoznať a rozlíšiť, čo vedie k životu. Boh rešpektuje našu slobodu a samostatnosť, a iba v rámci dôverného vnútorného vzťahu sa nám ticho a v tichu prihovára skrze našu osobnú skúsenosť. Práve v pôsobení „šepotu“ sa prejavuje jeho vnútorný dôverný vzťah.
A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho. (Iz 30, 18)
Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. (1 Kr 19, 11-13)
My však máme často tendenciu hľadať niekoho zvonka, kto by nás neustále viedol, a tak preberal na seba našu zodpovednosť. Znakom toho, že nie sme v kontakte s vlastným vnútorným plánom, je potreba overovať si každý detail konania vonkajšou autoritou, riadiť sa podľa očakávaní a želania okolia. Lebo hoci túžime po slobode, súčasne sa jej aj bojíme a dávame prednosť pohodlnejšej závislosti.
Potrebujeme sa preto zastaviť a nájsť si čas na „počúvanie“ vlastných zážitkov a skúseností, z ktorých je mozaika nášho života poskladaná. Iba takto môžeme osobne stretnúť Boha vo svojom vlastnom živote a ako Izraeliti spoznať jeho milujúcu prítomnosť, ktorá jediná dáva odvahu dôverovať životu, hoci sa vymyká našej kontrole. Potrebujeme sa naučiť počúvať a dôverovať Božiemu plánu v nás.
Lebo vo všetkom si, Pane, povýšil a oslávil svoj ľud,
neopustil si ho ale vždy a všade si mu pomáhal. (Múdr 19, 22)
Spomínam si na uplynulé dni,
o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam
a uvažujem o dielach tvojich rúk.
Vystieram k tebe ruky,
za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. (Ž 143, 5-6)
Tým, že sme vnímaví na hlas Boha, ktorý hovorí cez naše každodenné skúsenosti a odpovedáme naň, podieľame sa na zrealizovaní vlastného jedinečného plánu. Nikto nám nedokáže povedať aký je, iba každý sám za seba ho môže spoznať a uskutočniť, a v tom nám Boh dáva dôveru a necháva slobodu.
Boh nám dáva svoju dôveru, aby sme robili vlastné rozhodnutia, súčasne chce aby sme brali zodpovednosť za ich dôsledky, teda aby sme o nich uvažovali, učili sa a vďaka nim rástli.
Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. … Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť – hovorí Pán. (Jer 29, 11-14)
Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu.
Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“ (Lk 6, 47-49)
Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.
(Lk 8, 21)
Preto, keď sa pýtame Boha, aká je jeho vôľa a čo máme robiť v komplikovanej situácii, odpovie nám, aby sme robili to, čo čestne považujeme za najlepšie. Potom si vyberie to dobré v našom rozhodnutí, aj keby bolo chybné. Bohu neprekážajú ani naše ľudské obmedzenia a slabosti, ani naše chyby a hriechy, všetko môže použiť na dobré ak mu v tom nebránime.
A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. (Fil 1, 6)
Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. (Rim 8, 28)
Pán upevňuje kroky človeka
a sprevádza ho na ceste.
Ak padne, neostane ležať,
veď Pán ho drží za ruku. (Ž 37, 23-24)
Pridaj komentár