Metóda ignaciánskej meditácie

Pre efektívne prežitie duchovných cvičení, bude potrebné vytvoriť si každý deň hodinu ticha na modlitbu prostredníctvom metódy ignaciánskej meditácie. Najlepšie je každý deň v tú istú hodinu.

  1. Prípravná modlitba: ešte to vlastne nie je modlitba, je to akási príprava na modlitbu, ktorá spočíva predovšetkým v dvoch bodoch:

–   vo vnútornom stíšení sa; sústredení; v upokojení svojho ducha;     v uvedomení si, čo idem robiť, v otvorenosti voči Bohu; uvedomím si, že nie som to v prvom rade ja, kto sa ide modliť, ale je to predovšetkým Boh, ktorý ma pozýva a túži sa so mnou stretnúť – On čaká, že mu vytvorím priestor ticha, ochoty, načúvania, že mu “dám šancu” prehovoriť do môjho života.

2. Predstava miesta: ide tu o to, aby sme do modlitby vstúpili celým srdcou i mysľou; aby bol v modlitbe zaangažovaný celý človek; táto predstava je akýsi orientačný bod počas meditácie, ktorý nám napomáha k sústredenosti v modlitbe. V tejto prípravnej modlitbe je dobre “prosiť Boha, nášho Pána o milosť aby sa všetky moje úmysly, rozhodnutia a činy zameriavali len na službu a chválu jeho božskej velebnosti” (DC – 46), inými slovami, aby som do modlitby nevstúpil ako človek uzavretý v sebe samom, ale aby som bol otvorený voči Bohu.

Táto fáza zahŕňa tiež prečítanie biblického textu (prípadne i viac-násobné) a bodov na rozjímanie.

2. Prosba o ovocie meditácie: potom máme “prosiť Boha, nášho Pána o to, čo chcem a žiadam si” (DC – 48); máme prosiť o milosť toho, čo chceme dosiahnuť – na jednej strane vzhľadom na osobnú existenciálnu situáciu a na druhej strane vzhľadom na obsah meditujúceho Božieho slova.

3. Samotný priebeh meditácie: pri meditácii má človek na jednej strane spontánne (pasívne) prijímať pravdu Božieho slova a pocity, ktoré v ňom prebúdza, ale na druhej strane má preukázať veľkú aktivitu pri posudzovaní svojho života.

Je tu tiež možné viacnásobné čítanie Svätého Písma s krátkymi meditatívnymi úsekmi.

 4. Záverečný rozhovor: ide tu o to, že hoci dialóg s Bohom preniká celú meditáciu, tak v záverečnom rozhovore rozjímania dosahuje tento dialóg najvyššie citové napätie. Ide v ňom o veľmi osobný rozhovor s Bohom, v ktorom blízkosť srdca zohráva zásadnú úlohu.

5. Reflexia po meditácii: je dobré si tu položiť dva druhy otázok:

  • Prvý druh sa týka akéhosi formálneho aspektu modlitby; osobnej angažovanosti v modlitbe, dodržiavanie metódy.
  • Druhý druh otázok sa týka vnútorných pocitov,vzrušení, na ktoré nemáme priamy vplyv, ale sú nám dané, napríklad: “Akým sa mi zdal Boh? Čo sa vo mne dialo? Čo mi chcel tým všetkým Boh povedať? Je niečo, k čomu sa mám vrátiť v nasledujúcej modlitbe?
  • Ak s meditáciou nie som spokojný, práve tu mám odhaliť príčinu, vyjadriť ľútosť a predsavzatie zmeny do budúcnosti. Ak som s meditáciou spokojný, poďakujem sa Bohu za túto milosť a nabudúce sa budem držať toho istého spôsobu.

Reflexia má napomáhať takému hľadaniu, aby sa meditácia stávala čoraz viac osobným a intímnym rozhovorom s Bohom. Každý, kto medituje v rámci podanej metódy, má zároveň hľadať svoju vlastnú metódu, prispôsobenú svojej psychickej a  duchovnej skúsenosti.

 Poloha tela pri modlitbe:

–     Naše telo môžeme zapojiť do modlitby dvojakým spôsobom: buď poloha tela je formovaná a je vyjadrením toho, čo zakusuje ľudské srdce alebo keď zakúšame chvíle vnútornej dezolácie (neútechy) tak práve polohou tela môžeme vplývať na dušu.

  • Sv. Ignác pripúšťa v meditácii každú možnú polohu tela.
  • Pričom doporučuje, že “keď nachádzam to, čo chcem napríklad na kolenách, neprejdem do inej polohy” (DC – 76).
  • Chôdzu sv. Ignác doporučuje až pri reflexii.