25Častý partner v rozhovore s jezuitmi sa vraj raz spýtal: “Prečo vy, jezuiti, keď sa vás na niečo spýtajú, vždy postavíte hneď protiotázku?” – Odpoveď jezuitu: “Prečo nie?”… – Klásť dôraz na počúvanie a spytovanie sa je úplne ignaciánske. Je to pokus priblížiť sa čo najbližšie k vlastnému jadru otázky toho, kto sa spytuje. U pátra Karla Rahnera SJ, veľkého teológa tohto storočia, sa kladenie otázok stalo teologickou metódou. Bol presvedčený, že odpoveď sa takmer sama začne objavovať, pod podmienkou, že sa otázka postaví dosť hlboko a presne.

Avšak to “prečo” a “prečo nie” je v Ignácovom živote nielen v službe počúvania a kladenia otázok, ale ukazuje aj trochu z jeho ľudského charakteru a duchovného profilu. Na to upozornil páter Hugo Rahner SJ, vynikajúci znalec iganciánskej spirituality, v úvode svojho diela “Ignác ako človek a teológ” /Freiburg 1964/:

“Pour quoy non. Prečo nie. – Toto heslo sa nachádza pod obrazom Zvestovania P. Márie v hradnej kaplnke v Loyole … 1497 dostal sa obraz do Loyoly, keď posledne narodený syn domu, Inigo, zložil svoje prvé detské skúšky odvahy. Pred týmto obrazom sa modlil v týždňoch svojho obrátenia, keď neustále zvažoval ’prečo‘ a ’prečo nie‘ a pomaly začal vidieť, že nejestvuje žiadne ’prečo‘, ktoré by prekážalo človekovi, ktorý chce slúžiť Bohu ako “noble caballero”.

Čo všetko môže toto heslo povedať o Ignácovi, “galantnom gavalierovi”? Snáď to “prečo” a “prečo nie” najskôr zaznieva vo všetkých detských otázkach. Prečo musím ísť už spať? Prečo nesmiem ísť s vami? atď. Možno to zaznieva ako podtón omnoho mládežníckeho spytovania sa, ktoré proti výroku starších ľudí “To vždy tak bolo!”, stavia otázku: “Prečo nie inak?” Jasne a dokázateľne možno počuť u mladého Ignáca rytiersky, niekedy agresívny a prismelý vyzývajúci tón: keď je postavený pred súd proti “rozličným a veľkým previneniam”; keď sa ukáže ako “najlepší šermiar a majster vo všetkých cvičeniach so zbraňou”; keď odháňa z cesty ľudí, ktorí sa mu do nej stavajú; keď ako jediný v beznádejnej situácii hlasuje za obranu pevnosti Pamplona; keď sníva o veľkých činoch a dobrodružstvách. To je to rytierske “prečo nie?”, ktoré sa priamo teší na vyzvanie.

Rozhodujúce vysvetlenie, objasnenie a prehĺbenie otázky “Prečo nie?” sa deje v takej miere, nakoľko Ignác vnútorne porozumie, čo znamená, že sa v Ježišovi Božia láska stala človekom. V jednom centrálnom rozjímaní v Duchovných cvičeniach sa to stáva zrejmým:

“Predstavím si Krista, nášho Pána, na kríži, ako sa s ním rozprávam pýtajúc sa ho, ako sa to stalo, že on, Stvoriteľ, prišiel medzi nás a stal sa človekom, z večného života k časnej smrti a že prišiel zomrieť za moje hriechy. Takisto sa pozriem aj na seba pýtajúc sa, čo som ja urobil pre Krista a čo musím urobiť pre Krista” /DC 53/.

Táto udalosť je pre Ignáca tak nepochopiteľná, ako to bolo aj pre Máriu v scéne Zvestovania, pred obrazom ktorého sa v hradnej kaplnke často modlil.

Jeho otázka “Prečo?” dostane nepochopiteľnú odpoveď Božej lásky: ” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život” /Jn 3, 16/.

Všade tam, kde si človek myslí, že je na konci svojich možností, môžu mu pôsobením Božieho Ducha vyrásť nové možnosti: Prečo by si už nemohla, Sára, dostať dieťa vo svojom veku? Prečo by si nemohol, Mojžiš, s mojou silou a s pomocou svojho brata prehovoriť pred faraónom so svojou zajakavou rečou? Prečo by si ty, Jeremiáš, ktorý sa cítiš byť “príliš mladý”, nemohol byť predsa mojím prorokom? Prečo by sa nemohla z teba, Mária, narodiť Božia láska, keď ťa zatieni sila Božieho Ducha? Prečo by si si nemohol dať umyť nohy ty, Peter? – Vždy: “Prečo nie?” Táto otázka Božej lásky odstraňuje všetky ľudské námietky a výhovorky: “Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.” /Mk 10, 27/.

Toto platí pre posledné hranice, ku ktorým sa dostáva človek, ale aj pre každodenné hranice: Mám urobiť prvý krok k zmiereniu? Prečo nie?! – Mám sa ešte raz pustiť do tejto ťažkej úlohy? Prečo nie?” – Mám si vec ešte raz premyslieť a snáď sa inak rozhodnúť? Prečo nie?! …

Ignác si položil otázku, prečo sa Božia láska stala človekom. Božia odpoveď podstatne zmenila jeho život. V odpovedi, ktorú dáva – “Spytujem sa, čo mám pre Krista urobiť” -, “zachytávame najhlbšie jadro jeho teológie a základný prameň pre jeho činy, ktoré utvárajú Cirkev” /Hugo Rahner SJ/.

(Spracoval Ján Benkovský SJ podľa: Willi Lambert SJ, Z lásky ku skutočnosti)