930 – dňové ignaciánske duchovné cvičenia

Pôvodnou podobou duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly sú tridsaťdňové uzavreté individuálne vedené duchovné cvičenia. Už sám sv. Ignác si však uvedomil, že sú mnohí, ktorí majú záujem vykonať si duchovné cvičenia, ale rozličné okolnosti ich života im prekážajú v tom, aby sa utiahli na tridsať dní na osobitné miesto a tam sa venovali jedine duchovným veciam. Pre týchto prispôsobil devätnástou anotáciou metódu konania exercícií tak, aby si ich mohli vykonať popri všetkých svojich zvyčajných prácach bez toho, že by sa museli utiahnuť na osobitné miesto. Táto metóda nadobúda v súčasnosti osobitnú aktuálnosť nielen preto, že je mnoho vzdelaných kresťanov, ale aj preto, lebo súčasné životné tempo je mimoriadne rýchle a aj tí, čo si vykonajú i viacdňové uzavreté duchovné cvičenia v exercičnom dome, majú vážny problém uviesť ich ovocie do praktického každodenného života. No tí, ktorí si konajú duchovné cvičenia v každodennom živote, práve tým postupne vovádzajú do neho potrebné zmeny. Svoju duchovnú skúsenosť dennodenne konfrontujú so svojím praktickým životom.

Duchovné cvičenia v každodennom živote je vhodné dávať osobám, ktoré majú náklonnosť k duchovnému životu a usilujú sa o apoštolskú aktivitu. Už majú určitý pravidelný sviatostný život a život každodennej modlitby, ktorí sú ochotní podujať sa každý deň na isté duchovné úkony, (cvičenia), ako sú:  – denná hodinová meditácia, desiatok ruženca, a čím častejšia účasť na svätej omši a svätom prijímaní.  Tým, ktorí po niekoľkých týžňoch majú stále problémy s dodržiavaním pravidelnosti v cvičeniach je potrebné poradiť, aby cvičenia ukončili a odložili si ich na iný čas, keď si budú môcť vytvoriť vhodnejšie podmienky pre pravidelné každodenné cvičenie.

Cvičenia nie je vhodné dávať psychicky chorým osobám, tým, ktorí sa liečili alebo liečia u psychiatra, tiež čerstvým konvertitom alebo tým, ktorí len nedávno začali žiť plnším životom viery. U nich je vhodnejšie doplniť potrebné vedomosti katechézou, postupne ich voviesť do života modlitby a začleniť ich do vhodného spoločenstva. Neskôr im možno ponúknuť i duchovné cvičenia.

Výhody duchovných cvičení v každodennom živote

 Vykonať si duchovné cvičenia v každodennom živote si vyžaduje od exercitanta viac osobnej sebadisciplíny. Musí si zreorganizovať využívanie svojho času tak, aby si vytvoril podmienky pre dennú hodinovú meditáciu, pre čítanie Svätého písma, pre aspoň jeden desiatok ruženca a, pokiaľ je to možné, pre čím častejšiu účasť na svätej omši. Samozrejmosťou je ranná a večerná modlitba, ako i mesačná sviatosť zmierenia, alebo, ak treba, aj častejšia, aby mohol byť vždy naplno účastný na svätej omši, teda aby mohol prijať eucharistického Krista.

Prvou výhodou tohto spôsobu konania exercícií je to, že si exercitant počas piatich mesiacov vytvorí určitý štýl duchovného života. Stretne sa pritom s rozličnými ťažkosťami, ktoré prináša každodenný život, a naučí sa utvárať si v nich priestor pre modlitbu. Neraz prichádza k presvedčeniu, že čas venovaný modlitbe je najlepšie využitým časom dňa. Modlitba mu dáva prežívať i náročné situácie dňa v pokoji, s vedomím Božej prítomnosti. Nadobúda takto vnútorný pokoj.

Druhou výhodou je, že sa vyhne určitému sklamaniu, čo máva po návrate z uzavretých duchovných cvičení, plný nadšenia a niekedy aj nereálnych predsavzatí, ktoré sa mu v bežnom živote nedarí uskutočňovať. Denná konfrontácia s praktickým životom prináša exercitantovi určitý životný realizmus v duchovnom živote. Pomáha mu prekonať aj istú dvojkoľajnosť bežného života a duchovného života, lebo si utvára jeden kresťanský život v modlitbe i vo všetkej ostatnej činnosti.

Treťou výhodou je, že si utvára živý osobný vzťah ku Svätému písmu. Naučí sa modliť so Svätým písmom, a tak sa mu biblické udalosti stanú živými udalosťami, tajomstvami dejín spásy, ktoré v ňom začínajú žiť a postupne prinášať i ovocie. Zmenu vzťahu ku Svätému písmu však možno pozorovať aj v uzavretých duchovných cvičeniach, ak sa body dávajú biblicky.