(6. cezročná nedela – 12. februára 2017) – 
„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako je spravodlivosť nebude väčšia, ako spravodlivosť farizejov a zákoníkov, nevojdete do božieho kráľovstva“: – V akej podobe sa táto výzva dotýka nášho života?
V spoločnosti voľného obchodu, s voľným trhovým mechanizmom, kde človek môže slobodne určiť, čo zoberie za prácu alebo za výrobok – je veľkým pokušením prekračovať toto prikázanie, a zobrať viac – nenásytnosť človeka je veľká, čím má viac, chce stále viac. – Na druhej strane to však vôbec nie je jednoduché, ani pre zamestnanca ani pre zamestnávateľa: – ceny materiálov sú vysoké, DPH, odvody, nakoniec samotná práca človeka. Ceny sú často vysoké – hoci, niekedy ide naozaj o zápas o prežitie a minimálny zárobok. No na druhej strane, to pokušenie mať, a mať stále viac je tu tiež, a je potrebné mu vzdorovať – inak človeka zotročí. – Ak niekto dokáže urobiť prácu za istú cenu a niekto iný tú istú prácu urobí za dvoj, či troj, dokonca za štvor alebo päťnásobok, taký človek je zlodej, hoci by si aj hneď hovoril katolík, – aj keď katolíkom určite nie je, lebo katolík sa takto nespráva. Zadržať mzdu robotníkovi a predraženie takéhoto druhu – to sú „do neba volajúce hriechy“, ktoré nezostanú bez odplaty – upozorňuje nás Sv. Písmo.
Na čom môže veriaci človek postaviť odvahu byť spravodlivý, zažiadať naozaj len primeranú odmenu za svoju prácu? – Je potrebné položiť svoj život na dôvere v Božiu starostlivosť. – v Mt ev. – „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“
„Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého“. To je pokušenie ku kompromisom, aby sme uspokojili druhých, alebo aby sme sa vyhli možným ťažkostiam. Možno sa to občas aj podarí, no vždy platí “lož má krátke nohy”, aj tá lož, ktorá sa niekedy v našom správaní skrýva za kompromismi. – Ivetka Korčáková, vizionárka z Litmanovej – vo filme Ivetka a hora – hlavné posolstvo Panny Márie – dôraz na čistotu – nielen na tú, ktorá sa týka našej sexuality, ale na čistotu ako pravdivosť, autentickosť nášho života, čistota, ako život, ktorý je naplnený túžbou tvoriť skutočné hodnoty, niečo, čo je dobré, opravdivé, trvanlivé – čo stojí v protiklade s prúdom dneška – ktorý sa ženie len a len za peniazmi, za úspechom – niekedy aj za cenu podvodu a kompromisov na kvalite. „Áno – áno, nie – nie“ v tomto zmysle odkazuje na pravdivosť života, na tvorbu opravdivých hodnôt, pričom toto úsilie vychádza z dôvery, že hoci môžem byť šikovný, tak nemôžem uniknúť Božiemu zraku a jeho spravodlivosti – V 1. Čítaní: – „Boh pozná každý čin človeka, Boh vidí všetko a človek si volí smrť alebo život“ – že všetko, čo pustím z ruky a nemá primeranú kvalitu, všetko sa mi časom vráti – dynamiku lásky, ktorú Boh vložil do vesmíru, nemožno oklamať – oklamať možno iba seba samých. Preto je tu opäť výzva k dôvere v Boha a prenechaniu sa jeho dobrote a starostlivosti. – „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a o ostatné sa Pán Boh postará.“
Aby sme mohli rásť v spravodlivosti, je potrebné rásť v dôvere, vo viere – to je proces, ktorý nemožno oklamať. Buď rastieme, alebo stagnujeme a ideme do zadu. Dôležité vedieť ako, poznať prostriedky a mať odvahu ich správne využiť. – Cirkev, tri piliere: sviatosti, modlitba, spoločenstvo. Človek sám dnes nedokáže odolávať mnohorakým pokušeniam, potrebuje podporu spoločenstva, potrebuje nájsť seba samého v spoločenstve – „kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v mojom mene, ja som uprostred nich.“ – hovorí Ježiš. – Majme odvahu vstúpiť do duchovnej formácie prostredníctvom spoločenstiev, ktoré tu začnú od marca, počas pôstneho obdobnia, ako príprava na Veľkú noc.
13. februára 2017 at 13:11
Áno, žijeme v spoločnosti, v ktorej je najatraktívnejšie sloveso „mať“. A byť úplne obyčajným, jednoduchým, skromným a v nárokoch nebohatým, je pre drvivú väčšinu ľudí málo príťažlivé. Lenže, keď sa zaujímame o niektoré zo zjavení, nedá sa prehliadnuť, že boli zjavením obdarení práve ľudia s takouto charakteristikou. Ľudia prirodzení, jednoduché pomery, deti, chatka, drevená lavička, kopec, les atď.. Práve oni s týmto prostredím boli vybraní, aby odovzdali určitý odkaz. Dokumentárny film o Ivetke z Litmanovej je už dlho môj obľúbený, lebo hovorí o hlboko ľudskom spracovaní takého nevšedného a pre ľudskú psychiku mimoriadneho zážitku, akým je zjavenie, a nájdení tej rýdzej a pritom úplne jednoduchej podstaty… A k tomu všetkému dáva Ivetka ešte aj odkaz, že je možné naďalej zostať normálnym človekom.