Vzhľadom na vzťah k Bohu, osobnosť s histriónskymi povahovými črtami nemá ťažkosť vnímať Boha ako milosrdného otca. Problém však spočíva v povrchnosti prežívania vzťahu k Bohu a prílišný dôraz na jeho citové prežívanie, čím sa kvalita vzťahu k Bohu stáva nestabilnou.[1] Takáto osobnosť má istú chvíľku tendenciu spievať Bohu aleluja a vzápätí necíti voči nemu nič a správa sa tak, ako keby to, čo predtým cítila, ani pravdou nebolo. V podstate ide o nezrelé citové prežívanie, podmienené narcistickým vnímaním „použi a odhoď“, ktoré takáto osobnosť projektuje aj smerom k osobe Boha a ostáva voči nemu v infantilnej emocionálnej pozícii podobnej pozícii dieťaťa, ktoré očakáva, že matka mu uspokojí všetky jeho potreby.[2] Pokiaľ ide o cestu k citovej zrelosti u človeka s takýmito povahovými črtami, jeden z nárokov bude
netúžiť za každú cenu dosiahnuť uspokojenie svojich citových potrieb, ale vedieť zniesť aj okamihy frustrácie, vnútornej nespokojnosti a negatívnych pocitov. Nepotláčať v sebe to, čo prináša so sebou negatívne pocity, vyhľadávaním pozitívnych stimulov, avšak za cenu, že človek takto ostane len na povrchu. Rásť ku zrelosti bude znamenať zostúpiť z tejto povrchnej roviny na hlbinu, stretnúť sa so sebou samým v pravde, ktorá nakoniec vedie k plnšej slobode na prežívanie autentickej lásky. Znamená to objaviť životné a zároveň evanjeliové hodnoty lásky a dobra, objaviť v nich krásu a silu, ktorou skutočne disponujú, pretože sú hodnotami, ktoré vedú k životu a zároveň sú nositeľmi miazgy života.
Záver
Kniha z priesečníka spirituality a psychológie, (Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života), prichádza ako ovocie takmer štyridsaťročného bádania mnohých kňazov, rehoľníkov a zároveň psychológov z celého sveta v rámci Inštitútu psychológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Ponúkol som v nej niekoľko inšpirácií na cestu hľadania múdrosti o živote pre toho, kto ju hľadá vo vlastnej ľudskej skúsenosti a zároveň vo vzťahu k Bohu, v živom spojení so spirituálnou tradíciou Cirkvi. Uvedomujem si, že ponúknuté myšlienky sú len čriepkami mozaiky, ktoré však majú tú moc, že keď sa postupne začnú skladať, sú schopné utvoriť obraz, ktorý pomáha žiť každodenný život spôsobom plnším, slobodnejším a radostnejším.
V tejto knihe som začal akoby od nuly, od počiatku života. Načrtol som isté základné východiská na pozadí myšlienok významných osobností moderného psychoanalytického bádania a zároveň niekoľko inšpirujúcich prepojení na súčasný život. Jednak vo vývinovej perspektíve vzhľadom na detský vek, jednak na život dospelého, ktorý v sebe cíti povolanie stávať sa vychovávateľom, ale aj vzhľadom na ďalšie presahujúce aspekty súčasného života, ktoré podmieňujú kvalitu ľudského života. Hľadajúc pritom vždy červenú, životnú niť vo vzťahu k tomu, ktorý o sebe povedal, že On sám je opravdivý Život.
Zároveň si však uvedomujem, že aj touto knihou z priesečníka psychológie a spirituality som sa ocitol len na prahu opravdivých odpovedí na dôležité životné otázky. Mám nádej, že ďalším knižným pokračovaním sa ešte viac priblížim k odpovediam, ktoré sa pri čítaní tejto knihy vo vás vynárali v podobe nových otázok.
Na záver by som rád vyjadril moju vrúcnu vďačnosť všetkým priateľom, ktorí svojou nezištnou a priateľskou pomocou prispeli k realizácii tejto knihy. Osobitne sa chcem poďakovať akademickému maliarovi Ladislavovi Čarnému za jeho originálny a príťažlivý grafický návrh obálky, psychologičke Lucii Adamovej za jej pomoc pri prekladoch odbornej terminológie do slovenského jazyka, Valérii Nagyovej za cenné rady literárneho charakteru, Márii Fúrikovej za je obetavú pomoc vzhľadom na jazykovú korektúru, Márii Novosedlíkovej za jej veľkorysú pomoc pri grafickej úprave knihy a môjmu spolubratovi, talianskemu jezuitovi, teológovi, filozofovi a psychológovi Giovannimu Cuccimu SJ za jeho odborné rady.
(Úryvok z knihy: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života).
OAMDG
[1] Porov. DAL MOLIN, N.: Verso il blu (Smerom k nebu), s. 270.
[2] Porov. DAL MOLIN, N.: Verso il blu (Smerom k nebu), s. 370 – 371.
Pridaj komentár