The Creation of Man by Michelangelo Sistine Chapel

The Creation of Man by Michelangelo Sistine Chapel

Jedna pani mi hovorila, ako sa takmer urazila, keď jej istý pán povedal: „Ty si ako Marta.“ Keď sa ohradila, spýtal sa, prečo. Odpovedala, že Pán Ježiš povedal o Márii, jej sestre, že si vybrala ten lepší podiel, keď si sadla k Ježišovým nohám, a o Marte povedal, že sa zbytočne zháňa za nepodstatnými vecami. Pýtam sa, či je to naozaj pravda. Žeby Ježiš skutočne znevážil starostlivosť Marty, keď sa usilovne starala o svojho hosťa? Alebo že by Marta nebola dosť zbožná a jej láska k Ježišovi nebola dosť silná? Nuž, ako to bolo?

Je pravda, že Ježiš o Marte povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno, a že Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nebude odňatý“ (Lk 10, 41 – 42). No nie je pravda, že by Marta bola menej zbožná ako Mária, alebo že by menej milovala Ježiša. Veď v evanjeliu čítame, že to bola práve Marta, ktorá vyznala Ježišovi svoju hlbokú vieru v zmŕtvychvstanie a vieru v Ježiša ako Božieho syna. Viera a dôvera Marty teda bola veľmi vrúcna a silná. Až taká silná, že Ježiš na základe jej viery kriesi z mŕtvych Lazára.

Nuž, čo teda Ježiš vyčíta Marte? Že by podceňoval jej starostlivosť? Zaiste nie, veď Ježiš vyrástol pod starostlivými rukami Márie. Vyrastal tak ako my v rodine, a všetci dobre vieme, aké krásne je bývať v domácnosti, kde cítiť starostlivú a obetavú ruku ženy a matky. O to viac dnes, keď matka, často unavená z práce, pokračuje v pracovnom nasadení aj doma. Pri viacerých deťoch je to doslova hrdinstvo. Ustavičný monotónny kolobeh – vyprať, vyžehliť, nakúpiť, navariť, upratať…, pričom často sa nenájde nikto, kto by si to všimol a ocenil. A práve to je možno to najťažšie. Ženám, matkám, „Martám v domácnosti“ určite patrí hlboké uznanie. To, čo však Ježiš vyčíta Marte, je akási nespokojnosť. Hovorí jej: „Čo sa znepokojuješ?“ No a východiskom, riešením takejto vnútornej nespokojnosti je práve to, na čo poukazuje aj dnešné prvé čítanie z Prvého listu Korinťanom: „Láska, ktorá všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí“ (1 Kor 13, 7). Láska totiž nie je iba ľudskou silou, ale darom Ducha Svätého.

Dalo by sa to vyjadriť aj týmto spôsobom. „Boh nechce predovšetkým od teba tvoj výkon, ale chce tvoju odovzdanosť a poslušnosť.“ Prvé a hlavné prikázanie začína príkazom „Šema!“ čo znamená „počúvaj!“. Základný predpoklad lásky k Bohu je ochota počuť. Ochota dať sa poučiť. Musíme sa dať najprv naplniť Božím Slovom, aby sme boli schopní skutočných dobrých skutkov.

Tento problém „prijatia Ježiša“ je vlastne podstatný problém kresťanstva. Od riešenia tohto problému záleží, či som skutočný kresťan. Či som Kristovi odovzdal celú svoju bytosť, alebo len svoju činnosť a aj to nie celú.

V kresťanskom náboženstve teda nejde o prijatie určitých doktrín, ale ide o prijatie Boha, ide o osobu živého Boha, ktorý sa stal človekom. Ide o Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Marta prijala Ježiša do svojho domu, ale nie dokonalým spôsobom. Prijala ho ako hosťa, ako unaveného človeka, ktorému môžem preukázať dobro tým, že mu poslúžim. Prijala ho telesne ale neprijala ho v duchu. Nezriekla sa svojich plánov a svojich predstáv.     „Prijať Ježiša“, to znamená, úplne sa mu odovzdať. Naša vnútorná premena sa deje vtedy, keď sme s ním. Keď čítame evanjelium o povolaní apoštolov, počujeme, že ich Ježiš prednostne pozval, aby boli s ním. A až potom ich poslal hlásať. To prvé je nesmierne dôležité, lebo sa nám môže stať, že budeme veľa pre Krista pracovať a predsa ho nebudeme milovať. „Byť s Ježišom“ to znamená „modliť sa!“, adorovať, počúvať Božie Slovo. Nachádzať ho v troch spôsoboch: vo sviatostiach, v Božom slove – v modlitbe, a v spoločenstve. Kristus v nás to je počiatok nového života, ktorý sa už nežije z ľudskej sily, ale z moci Božej.