Zmysel pre smerovanie

Vízia a jasné smerovanie sú pre dobré líderstvo dôležité. Mnohé firmy majú problém vyjadriť, prečo existujú, lebo sa obyčajne pozerajú len optikou toho, čo robia. Avšak líder formovaný ignaciánskou tradíciou má jasný dôvod uvedený v „Princípe a fundamente“ Duchovných cvičení: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takým­to spôsobom si spasil dušu.“ Toto a ešte aj všadeprítomné písmená AMDG (Ad Maiorem Dei Gloriam – Na väčšiu slávu Božiu) nie sú podtitulky, ale radiace páky. Prečo vediete? Pretože Boh je veľkolepý a všetko, čo robíme, zameriavame na väčšiu slávu Božiu. Keďže človek existuje na to, aby chválil Boha, vzdával mu úctu a slúžil mu, môže žiť plný radosti a dôvery, lebo vie, že je spasený. Ignaciánski lídri majú správne priority a často sa k nim vracajú. Hľadia na Boha a Princíp a Fundament im pomáha, aby na neho stále hľadeli.

Rozlišovanie

Rozlišovanie – všímať si „pohyby, ktoré cítime v srdci a zvažujeme v mysli“ – je jadrom ignaciánskeho spôsobu života. Považovala by som to za vrcholnú ignaciánsku vlastnosť, ktorá všetky ostatné integruje. Lídri chcú byť múdri. Nehľadajú však múdrosť na tých istých miestach. Niektorí chcú byť „lídrami myšlienok.“ Iní si cibria svoj rozum a kritické schopnosti. Ďalší neustále skúmajú a chcú držať krok s najnovšou teóriou o líderstve. Ignaciánski lídri chcú rozlišovať. Článok Jamesa Hanveya o líderstve pápeža Františka o tom hovorí takto: „Rozlišovanie je hľadanie s milosťou – takmer estetický zmysel – pre hnutia Božej spásonosnej činnosti, ktoré sú prítomné v celej našej vzťahovej dynamike: formálnej a neformálnej, osobnej a inštitucionálnej, kde zohráva úlohu naše pasívne, prijímajúc a činné pôsobenie. Sloboda je naša poslušnosť „gravitačnej sile“ a pôsobeniu Božej milosti… Je to pôsobiaca múdrosť, ktorá vychádza z povedomia o tom, komu patríme, kde naozaj máme svoje srdce. Žiada nás, aby sme vnímali pôsobenie Ducha vo svete i v nás samých a aby sme si dávali pozor na to, čo nás ohlušuje alebo deformuje.“Ignaciánsky prístup k dobrému rozhodovaniu v líderstve je viac než sčítavanie výnosov a strát, ktoré súvisia s rôznymi spôsobmi napredovania (to samo osebe je jedna z vecí, ktorú ignaciánsky žargón niekedy nazýva rozlišovaním). Tento prístup spočíva v tom, že pozorne počúvame rôzne motivácie, ktoré pôsobia v organizácii a to až do takej miery, že niektoré rozhodnutia nie sú v konečnom dôsledku založené na odhadovaných výsledkoch, ale skôr na tom, že určitý spôsob napredovania je v súlade s naším sebauvedomením, kým sme u Boha, pričom alternatíva s ním v súlade nie je.Ignaciánski lídri sa modlia, uvažujú a rozlišujú v osobnom živote tak, aby to prirodzene ovplyvňovalo kultúru na pracovisku. Rozlišujúca organizácia bude počúvať svoje vlastné skúsenosti inak. Kvalita počúvania stúpne. Je to niečo ako spoločné naladenie na Božie rádio. Vzťahy medzi tímami obohatia procesy rozhodovania. Spoločné rozlišovanie je pre celosvetovú Spoločnosť Ježišovu prioritou, ktorá vyplýva z GC36. Niekoľko ďalších rokov bude bohatou pôdou pre experimentovanie, aby na ignaciánskych pracoviskách ako aj v jezuitských komunitách vznikali rozlišujúce prostredia.

Týchto päť vlastností sa neprejavuje v definovanom spoločnom štýle líderstva, ale skôr v nezvyčajných a zdieľaných ašpiráciách. Tieto ignaciánske vlastnosti obohacujú osobné, medziosobné a organizačné schopnosti, ktoré potrebuje každý dobrý líder. Útecha, sloboda, zmysel pre smerovanie, pokora a rozlišovanie napomáhajú, aby sme si tieto schopnosti ľahšie udržali. Pôsobia ako strelka v kompase. A ak toto dielo je Božie, lídrov zmysel pre zodpovednosť môže priniesť hlbokú, oslobodzujúcu a radostnú zmenu.To všetko vyvoláva zaujímavé otázky aj do budúcnosti. Ako laičku ma zaujíma, v čom je líderstvo iné pre jezuitu a pre laika, ktorý vedie jezuitské dielo. Laici nie sú povolaní byť proto-jezuitmi. Ich úlohy sú iné a myslím si, že iná je aj charizma. Takéto otázky si musia klásť tí, čo plánujú ignaciánske kurzy líderstva. Vyžadujú si hlbokú a plodnú spoluprácu medzi jezuitmi a laikmi, ktorí sú lídrami v reálnych a ťažkých situáciách. Úlohou nie je zredukovať ignaciánske líderstvo na uhladenú teóriu s príslušnými nástrojmi a praktikami. Je to pripravenosť mysle, srdca a vôle. A myslím si, že je to charakteristický spôsob vtelenia evanjelia, keď chceme naplniť potrebu pravého líderstva, po akom svet túži.

Sarah Broscombe

Preložil Pavol Petrík, lektorsky pripravil Bernard Mišovič SJ