16Ignác nikdy nedefinuje spytovanie svedomia. Skôr ide o duchovné cvičenie (DC 24-31.32.33-42.43.44). Ide o cvičenie, ktoré sa robí pred Bohom, v úctivom postoji, v modlitbe, vo vnútri dynamiky obrátenia s očami upretými na nápravu. Osoba, ktorá sa skúma, hľadá disponibilitu vlastného života, pokiaľ ide o božiu vôľu. Nie je to teda niečo patologické, ale pozorný pohľad do svojho vnútra. Ďalej ide o otázku, hľadanie, či pohľad – teda viac o duchovné cvičenie, než o terapiu. Ide o dynamiku obrátenia a evanjeliového nasledovania, o duchovnú citlivosť a jemnosť (forma modlitby).

nebezpečenstvo spytovania svedomia: je to veľmi hladký terén, keď hovoríme o spytovaní svedomia, lebo tam môžu byť zmiešané mnohé psychoneurózy, ktorých pôvod by mohol byť zmiešaný s náboženským problémom. O tejto skutočnosti nebolo veľa dobre literatúry. Veľa krát slúžila k tomu, aby sa vyhrotila obviňujúca tendencia, ktorá prešla až do depresie, či neurózy. Je preto dôležité obnoviť examen – cestu duchovného života. Ide teda o duchovné cvičenie, v ktorom sa exercitant usiluje hľadať a nájsť Božiu vôľu.

Rôzne vyjadrenia a cvičenia s jasným obsahom spytovania svedomia

Na začiatku je dobré pripomenúť Ignácove vyjadrenia: poznať, zvažovať, uvažovať, skúmať, bádať, prosiť, študovať… Toto všetko nás stavia ešte pred hľadanie Božej vôle. (hľadať – vždy hľadať – pozerať sa – pýtať sa – overiť si – uvažovať – pozorovať – všimnúť si – rozlíšiť – veľa skúmať, či ideme dopredu alebo nie. Ignácovi vždy ide o to, aby si exercitant všimol v akej duchovnej situácii sa nachádza. To znamená všímať si úroveň našich cieľov, nášho duchovného základu, vnútornej slobody – k čomu je potrebná indiferencia a pokora.

  1. a) skúmanie útech a neútech: cvičenie o zakúsení duchovných skúseností sv. Ignáca. To vidíme najmä počas jeho putovania z Loyoly do Ríma. Ignác opisuje množstvo útech a neútech. Toto neskôr vložil do pravidiel o rozlišovaní (DC 313-327; 328-336).
  2. b) preskúmanie nášho základného nasmerovania: v tomto prípade je prvoradou skúsenosťou Princíp a Fundament, ktorý je dôležité včleniť do osobného života a to vo svetle živej viery. Je dôležité vyjasniť si veci o našom princípe a fundamente (por. 1-2 pravidlo o rozlišovaní z prvého týždňa) Ďalej zhodnotiť, či naša osobná situácia zodpovedá tomu, či sme v dynamike hriechu (DC 314) alebo v dynamike nasledovania a obrátenia (DC 315), či sme teda nasmerovaní na Boha alebo na seba samých.
  3. c) preskúmanie nášho času alebo duchovného okamihu: či ide o čas pokojný alebo búrlivý (DC 176-177); či ide o čas voľby. Samozrejme toto cvičenie predpokladá čas modlitby (por. Anotácia 6)
  4. d) preskúmanie našej pokory: (DC 164-168) – uvažovanie o chvíľach konkrétneho dňa – preskúmať svet našich „afektov“: vernosť, vnútorná sloboda, naše záväzky, sľuby, identifikáciu a nasledovanie Krista.

Miesto a rozsah/obsah examenov

Examen musí byť inšpirovaný DC a to od Princípu a Fundamentu. Preto hovoríme o úlohe hľadania a vnútorného pohľadu ako duchovného cvičenia realizovaného z pohľadu veriaceho človeka. Toto duchovné cvičenie je úzko späté s dynamikou piatych cvičení o hriechoch a tiež s desiatimi dodatkami a poznámkami.

Examen – spytovanie svedomia nie je chorobné hľadanie viny, ale vstúpenie do dynamiky obrátenia a nasledovania.

  1. a) examen ako duchovné cvičenie pre celý život: už 1. poznámka DC ukazuje, že examen je prvé duchovné cvičenie a treba mu venovať dostatočnú pozornosť. Duchovné cvičenie, aby sa celá naša myseľ zamerala na Boha a to nie len v prítomnom okamihu, ale stále. Je dôležité rozlíšiť duchovné cvičenie od čistej techniky sebakontroly, aby sme hovorili o duchovnom cvičení, ako sme to už naznačili, musíme sa postaviť do náboženskej perspektívy – hľadania postojov a duchovných cieľov.

Každé duchovné cvičenie je potrebné udržiavať počas celého života. Examen nám osobitne pomáha kráčať v jednotlivých duchovných etapách. Isto tou prvou etapou je očisťujúca etapa, ako ju zakúsil sám sv. Ignác. Aplikácia a praktizovanie examenu by mala zaručiť vývoj duchovného života. Sv. Ignác rozumel duchovný život ako postupný spôsob postupne sa nechať obsadiť Duchom Svätým. Pre Ignáca to znamenalo pokresťančenie jeho vedomia – to je hlavná úloha examenu. Ide v podstate o aktivitu človeka ako odpoveď na Božie pôsobenie – prostredníctvom tohto, týchto elementov človek bude postupne vstupovať do priestoru vzťahu s Bohom, ktorý žiada viac a viac zodpovednej pozornosti a vnímavosti na Ducha Svätého. Toto je skutočná, postupná a dynamická koncepcia duchovného života.

  1. b) úloha postupnej vnímavosti – citlivosti na Ducha Svätého: úloha examenu teda spočíva v tom, aby sme sa viacej urobili citlivejšími na veci Ducha Svätého, na veci už premeditované, vyskúšané a tak pohli vôľu k cieľu, pre ktorý sme stvorení. Vnímavosť nie je čistá afektivita (emocionálnosť), ale niečo čo naznačuje hlbšiu úroveň – kde sa začínajú ukazovať zvyky. Preto je dôležité prísť až k pokresťančeniu nášho myslenia. Od tohto momentu bude správanie osoby viac zhodné s plánom Boha.

Spytovanie svedomia vo vzťahu s Princípom a Fundamentom a s troma spôsobmi pokory

Tieto dve cvičenie DC poskytujú osobe: 1) plán a reč viery; 2) spôsob pokory (pokora viery, hlboká úroveň poznania viery). Examen v oboch prípadoch je špeciálne prítomný ako duchovné cvičenie.

  1. a) examen vo vzťahu s PF a vo vzťahu k dynamike cvičení o hriechoch: vysvetľujú sa v rovnakom čase, keď exercitant postupne vchádza do uvažovania o Princípe a Fundamente. Tu môžeme viac chápať dôležitosť „mucho examinar“. Mať pred očami PF je postaviť sa do základnej skúsenosti viery – aby sme nábožensky dozrievali:

1) spôsob počítať s Bohom v živote – niečo jedinečné, základné, prvoradé.

2) v tomto vždy pomáha prípravná modlitba – aby všetky moje myšlienky….moje spytovanie svedomia a môj život boli čisté a nasmerované na chválu Pána.

Týmto sa chce naznačiť , aby Pán bol centrom nášho života, nášho hľadania a našej modlitby, aby naša modlitba nebola stiahnutím sa do seba samého, ale silným pôsobením Boha Stvoriteľa.

Podobne je to, keď stojíme pred zlom, osobitne vtedy potrebujeme oblasť viery PF, aby sme lepšie pochopili svet hriechu a urobili si dobrú reflexiu o hriechu. Examen – spytovanie svedomia:

  • aby nás napravilo – polepšilo
  • aby nás očistilo – aby sme sa lepšie vyznali.

Tento examen je dobré, keď sa rozvíja v prostredí v PF. Toto sa musíme denne učiť, aj vtedy, keď cítime ťažkosti, aby sme zistili aké veci nás vzďaľujú od cieľa, pre ktorý sme stvorení, aby sme vstúpili do sveta a dynamiky dôležitých životných otázok.

Pamätajme, že ani cvičenia o hriechoch, ani examen sa nesnažia znásobiť, či rozmnožiť nepokoj, či úzkosť. Ide najmä o to otvoriť sa priestoru – miestu Božieho milosrdenstva. „vzdať vďaky za prijaté dary“ (DC 43) – páter Palma hovorí, že to zodpovedá prípravnej modlitbe a tiež predstave miesta. Je to niečo pozerať sa hore, pozerať a porozumieť, že všetko prichádza z hora, z lásky Boha. „Hore“ je pre Ignáca teologické miesto. Znamená hľadať náčrt PF, aby sa objavila vláda Boha. „Hore – arriba“ – je tiež vyjadrenie, ktoré bude prítomné v dokumentoch o voľbe a rozlišovaní (DC 75.184.237.338), a ktoré dáva zmysel PF.

  1. b) examen v procese voľby a v uvažovaní o troch spôsoboch pokory: Proces voľby v DC vždy znamená vyvoliť si Krista, jeho Ducha a jeho tajomstvo. Veľmi dôležitá v tomto procese je tzv. preambula DC 135. Zahŕňa a uvádza toto porozumenie tajomstiev, ustanovuje dve úrovne kontemplácie a záväzku: úroveň príkazov (vernosť Bohu) a úroveň evanjeliovej dokonalosti (veľkodušnosť lásky – väčší súhlas s Božou vôľou – viac pokory). Preambula nás metodologicky vedie k postoju examenu: skúmať, pýtať sa – otvoriť priestor pre examen, teda pre spytovanie svedomia a rozlišovanie.

Život Krista nás vedie na nie ľahkú cestu. Na tejto ceste sa križujú: úmysel Krista; úmysel nepriateľa ľudskej prirodzenosti a vlastný úmysel exercitanta. Bude treba Boží plán podrobiť cvičeniu cestou kresťanskej rozumnosti. Preto je napríklad potrebné cvičenie o Dvoch zástavách (DC 136-147).

Ďalej sú to tri spôsoby pokory (DC 164-168). Skôr ako prídeme k voľbe Ignác uvádza dôležité cvičenie o troch spôsoboch pokory. Zaujímavý je predovšetkým koncept, či predstava pokory. Pokora pre Ignáca znamená istú formu duchovného poznania – spôsob ako zakusovať náš vzťah k Bohu, k životu, naša vnútorná poslušnosť, naša indiferencia. Táto pokora sa hľadá počas DC po celý deň – uvažujúc o nej počas dňa. Obsahuje dva elementy idúce po sebe: dispozícia, čo sa týka asketiky – indiferencia a rozhodnutie, čo sa týka morálky a nábožnosti – to je predovšetkým vernosť a dokonalosť.

Hlavne tá druhá je nedotknuteľná – je to dosiahnutie duchovnej skúsenosti. To, čo sa podrobuje alebo berie do úvahy vzhľadom k examenu, v tomto cvičení, je naša duchovná dispozícia, ktorá zahŕňa tri stupne alebo spôsoby:

  • vernosť – prvý stupeň pokory – spôsob byť v živote a identifikuje sa skúsenosťou PF.
  • indiferencia srdca a citovosti (emocionálnosti) – ide o druhý spôsob pokory
  • želanie identifikovať sa s tajomstvom Krista – tretí spôsob pokory, ktorý tiež obsahuje účasť na jeho tajomstve života a smrti.

Práve v okamihoch dňa treba o tom uvažovať. Examen sa sústreďuje na našu vernosť a rozlišovanie zase na indiferenciu a želanie napodobňovať a nasledovať Krista. Tu vidíme, čo je examen a čo rozlišovanie.

Záver

Examen je duchovné cvičenie. Je to odpoveď človeka na pôsobenie Boha. Je hľadaním jeho prítomnosti. Presahuje čas a musí sa stať charakteristickou črtou duchovnej osoby a duchovného života. Osoba si uvedomuje, že žije (vo svete), zbližuje sa so svojím vnútorným svetom, so svetom vnútorných pohybov a myšlienok, ktoré sa stretávajú a hýbu sa v mysli. Je to proces pomalý a pozorný. Ide o to vystopovať Božiu stopu; pozerať sa alebo pýtať sa na spôsob postupovania; pátrať, či Boh bol alebo nebol prítomný v našej duchovnej skúsenosti a orientovať svoj život podľa Boha. Examen – spytovanie svedomia teda nie je len nejakou technikou, ale predovšetkým duchovným cvičením.

(Spracoval Ján Benkovský SJ)