Dlhodobá kríza kňazských povolaní – prečo?

(4. veľkonočná nedeľa, 7. máj 2017) – Dnes je nedeľa Dobrého Pastiera, ktorá sa nazýva aj nedeľou duchovných povolaní. Je to čas na zamyslenie nad duchovnými povolaniami, a myslím si, že prvý krok, ktorý je na mieste urobiť, bude hľadanie príčin krízy, ktorá zachvátila dnes celú západnú spoločnosť, a aj Slovensko. Kňazských a rehoľných povolaní stále ubúda, prakticky už asi 15 rokov. Táto otázka je nástojčivá aj v zmysle slov Sv. Jána Vianney, ktorý sa raz vyjadril: „Zoberte ľuďom kňaza a budú sa klaňať zvieratám.“

Kde sú príčiny?

1. Určite na prvom mieste, my kňazi si musíme spytovať svedomie, či naozaj autenticky prežívame povolanie, ku ktorému nás povolal Pán.
2. Otázka škandálov v posledných rokoch: Určite je úplne na mieste to, čo povedal pápež František, že musí byť „nulová tolerancia“ ohľadom takých veľkých prehreškov, a možno povedať, až zločinov proti životu, ako je pedofília.
3. Negatívnosť mediálneho pôsobenia: Zároveň však treba tiež vidieť, že všeobecne média zneužívajú tieto skutočnosti a často neprinášajú objektívne správy. Niekedy totiž vzniká dojem, akoby pedofília bola problémom len kňazov, hoci štatistiky jasne hovoria o tom, že pokiaľ ide o kňazov, tak to nie je ani jedno percento zo všetkých pedofílnych činov, o čom sa však už nehovorí. – Nuž a samozrejme, sú tu aj nepriatelia Cirkvi, ktorí sú vždy pripravení útočiť a očierňovať Cirkev, čo určite vytvára negatívne ovzdušie, v ktorom je asi ťažké sa niekomu rozhodnúť pre kňazské povolanie.
4. Ďalším dôvodom krízy je aj to, že v dnešných rodinách prakticky vymizla úcta ku kňazskému povolaniu, že sa už nevníma ako dar, ako požehnanie od Boha pre celú rodinu. – Poznám mnohé kresťanské rodiny, ale priznám sa, že nepoznám ani jednu, kde by sa úprimne modlili, aby sa niekto z ich synov stal kňazom, a žeby so svojimi synmi rodičia o tom rozprávali a povzbudzovali k uvažovaniu v tomto smere.
5. Nové vnímanie života mladých – hodnotové nasmerovanie, ktoré sa im dostáva prostredníctvom moderných sociálnych sietí. Napr. nejaký „yootuber“, ktorý si pred kamerou namaže chlieb s nutelou, sa stáva veľmi populárny a sledujú ho tisíce mladých ľudí , hoci hodnotovo je to prázdna bublina. Neponúka žiadny hodnotový ideál, nič pozitívne, no deti, či mladých takého správanie ohuruje a ovplyvňuje.
6. Kríza záväzku. Tá sa prejavuje vo všetkých formách života: nielen v rehoľnom, alebo kňazskom stave, ale napríklad aj v manželstve. Mladí ľudia majú dnes často strach zo záväzku. Americký psychiater Gerog Serban vysvetľuje pôvod tohto strachu tým, že za posledné roky sa veľmi zmenila urbanistika našich miest, na veľkých sídliskách zavládla anonymita a internetová komunikácia nemôže nahradiť istotu a vrúcnosť opravdivej ľudskej komunikácie. Tá sa stala povrchnou, ľudia sa odcudzili a stali sa psychicky slabšími, majú ťažkosti s psychickou záťažou vychádzajúcou z nároku hlbokého a trvalého vzťahu. Majú strach zo záväzku.

7. Materialisticko-hedonistická spoločnosť. Zdá sa, že celá západná spoločnosť sa stala veľmi materialistickou a konzumnou. Finančný zisk a profit sa stal akoby tou šelmou z apokalypsy, ktorej sa bude klaňať na konci čias celý svet. Ľudia na život často pozerajú len cez okuliare výhod, zárobku, profitu a finančného zisku. Dať zadarmo, a pritom veľkodušne, obetovať sa a obetovať život pre ideály večného života, dnes jednoducho neletí. – Okrem toho, možnosť zarobiť si, slobodne cestovať a užívať si, je pravdepodobne príliš veľkým lákadlom a pokušením, ktoré odvádza od ideálu zasvätenia sa Bohu a službe blížnym.
Toto sú všetko dôvody, ktoré ťažko môžeme zmeniť, lebo sú súčasťou spoločnosti v ktorej žijeme. To, čo však je v našich rukách, čo môžeme zmeniť, a čo je tiež dôležitým aspektom, je budovať pozitívny vzťah ku kňazstvu ako daru Božieho pre človeka a tým aj budovanie pozitívneho vzťahu ku kňazom, ktorý sa prejavuje úctou a rešpektom, lebo v tejto oblasti často mnohí zlyhávame.
Briege McKenna, Írka o tom píše vo svojej knihe: Zázraky sa dejú: „V posledných desaťročiach sme sa ku kňazom veľmi pri¬blížili, ale stratili sme k nim potrebnú úctu. Začali sme ich slobodne kritizovať, nastali zmätky a mnohí kňazi opustili svoju dráhu. Na počiatku mojej služby, začiatkom sedem¬desiatych rokov, aj ja som bola veľmi kritická a ostro som posudzovala isté postoje a názory duchovenstva. Raz, keď som v kaplnke rozmýšľala o týchto problémoch, spýtala som sa Pána: „Čo je vlastne zlé s kňazstvom?“
Okamžite mi prišla odpoveď: „Ako to – čo je zlé s kňazstvom? Dal som vám niekedy dar, ktorý by nebol dokonalý? A čo ste spravili vy, ako ste mi poďakovali za tento dar, ktorý sa dotýka vášho života a celého ľudstva?“
Pán mi dal najavo, že nemôžem jednoducho sedieť a kritizovať kňazov. Vo sviatosti kňazstva kňaz hovorí áno Bo¬hu, aby mohol byť kňazom pre mňa, pre teba, pre každého z nás. – Prichytila som sa, ako plačem, keď som pochopila, čo znamená byť vysvätený za kňaza. Mala som pocit, že každý v nebi – Mária, anjeli a všetci svätí – chvália Božiu vernosť, s ktorou si v každej dobe povoláva mužov, aby im dal moc, ktorá by ho sprítomňovala jeho ľudu. Cez túto skúsenosť som lepšie porozumela kňazstvu. Získala som novú lásku a hlbokú úctu k tejto sviatosti. Po¬chopila som, že kňazstvo nie je niečo, čoho sa môžeme zmocniť ľudskými prostriedkami. Je to dar, ktorý nemôže dostať každý. To nemá nič spoločné s rovnoprávnosťou. Je to ako s každým darom. Dar si nemôžeme vynútiť alebo vyžadovať. Dar je darovaný. Boh nám dáva dar kňazstva zo svojej šted¬rosti. Dáva svoju moc ľuďom, aby nás nasýtil Chlebom ži¬vota.

Zdielať na

Facebook

0

Twitter

Tumblr

0

Linkedin