(6. veľkonočná nedeľa, 21. mája 2017) – „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ – týmito slovami sa dnes Pán Ježiš obracia na nás. Z evanjelia sa tiež dozvedáme, že Pán Ježiš nám zároveň dáva prísľub Tešiteľa, Ducha Pravdy.

V druhom čítaní nás dnes apoštol Peter vyzýva tiež k čnostnému životu, keď vo svojom liste píše: „Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú“. – A práve v týchto slovách prichádzame aj k veľkej téme nášho života, v ktorej často zlyhávame: osočovanie a ohováranie, kedy sa dostávame mimo Ducha Pravdy. To je skutočne veľké zlo, ktorého sa v našom živote naozaj často dopúšťame. Apoštol Jakub vo svojom liste o tom píše tieto významné slová: „Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna“ (Jak 1, 26). A na inom mieste: „Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. (…) Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov,  no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu.“ (Jak 3, 1 – 8).

Z ľudskej skúsenosti naozaj vieme, že tento „smrtiaci jed“ v podobe ohovárania a osočovanie, prináša oveľa viac zla, ako nejaký skutok, ktorý je sám predmetom ohovárania. A ako sme hovorili o tom asi pred mesiacom, energia zla, ktorú sme takýmto správaním dali raz do pohybu, sa vo vesmíre nestráca, ale prináša ďalšie zlo „karmy“, alebo ako o tom hovorí Cirkev, ďalšie „časné tresty“, ktoré je tiež potrebné odčiniť, či vynahradiť, lebo inak je tu riziko, že to zlo, sa k nám ako bumerang opäť vráti.

To, čo nazývame ohováranie a osočovanie v spirituálnom slovníku, psychológia vysvetľuje, že v tom ide o náš obranný mechanizmus, ktorý nazýva projekciou. A projekcia spočíva v tom, že my sami máme v sebe neuvedomený problém, či konflikt, ktorý nedokážeme v sebe prijať, a preto ho vidíme na iných. Účinok projekcie, je veľmi devastujúci. Silne rozbíja medziľudské vzťahy. Či už keď ide o skutky ohovárania a osočovania, alebo aj vtedy, keď je nejaká kritika nesená projekciou vyjadrená priamo do očí druhého. Je to preto, lebo je nesená emočnou, často slepou, neracionálnou silou.

Dôležitá otázka, ako môžeme rozpoznať deštruktívnu projekciu od konštruktívnej kritiky? Lebo na druhej strane, láska nás povzbudzuje aj k tomu, aby sme sa navzájom v láske napomínali a tak v láske rástli.

Nuž pokiaľ ide o deštruktívnu projekciu, tú môžeme rozpoznať podľa týchto znakov:

  • z našej strany bude asi dôležité všimnúť si, s akými silnými emóciami je naša kritika sprevádzaná. Čím väčší hnev a čím väčšia vnútorná nástojčivosť ho vyjadriť, tým bude projekcia pravdepodobnejšia.
  • projekcia je rozhodne emočnou, často slepou silou v nás, nedáva nám vnútornú slobodu, často sa cítime, že to jednoducho musíme povedať – je to automatická, mechanická sila, ktorá nás ženie k posudzovaniu, ohováraniu, či osočovaniu, bez dostatočného racionálneho zváženia a racionálneho odstupu.
  • dôležitou charakteristikou tie je, že projekcia sa oblieka do všeobecných, bagatelizujúcich negativistických výrokov: napr. ty si zlý, ty máš nešťastnú povahu, ty sa nikdy nepolepšíš, vždy si bol alebo bola taká, s tebou sa nedá, tvoja rodina vždy bola taká alebo onaká, a pod.
  • rozhodne je to sila odsudzujúca, ktorá druhému nedáva žiadnu nádej či cestu k náprave či k zlepšeniu.

Charakteristikou konštruktívnej kritiky sú naopak tieto atribúty:

  • človek si uvedomuje svoju subjektivitu, teda, že mne niečo na správaní toho druhého vadí,
  • nevyžaduje od druhého absolútnu zmenu, dáva mu slobodu,
  • nepoužíva  zovšeobecnenie a bagatelizovanie, ale poukazuje na  konkrétne a racionálne črty správania, ktoré možno zmeniť,
  • a človek, ktorému ide o konštruktívnu kritiku, je ochotný aj zo svojej strany niečo urobiť, napomôcť tomu druhému v zmene jeho správania.

Konkrétny príklad: Počul som, že niekedy mužom vadí, keď žena si nad umývadlom češe vlasy a potom ich spláchne vodou do odpadu, čo muža rozčuľuje, pretože ten odpad potom musí on čistiť.

Muž na danú situáciu môže reagovať hnevom, zovšeobecňujúcimi, negativistickými urážkami a pod., do čoho môže vmiešať veľa deštruktívnej projekcie, ale môže riešiť tento problém aj v rámci konštruktívnej kritiky:

  • Manželke povie: pozri, vieš, mne to naozaj vadí, že si češeš vlasy nad umývadlom, potom ich spláchneš vodou, a ja to musím čistiť – ide o uznanie toho, že „mne to vadí“ – to je pokora a pravda, – lebo možno inému mužovi by to až tak nevadilo.
  • „Prosím, mohla by si to zmeniť“ – teda prosba o konkrétnu zmenu v správaní.
  • A nakoniec muž môže dodať, pozri dám k umývadlu smetný kôš, do ktorého vlasy môžeš dať – to znamená, že aj ten druhý, ktorý žiada nejakú konkrétnu zmenu, je ochotný urobiť niečo pre samotnú zmenu v správaní druhého.

Verím, že každý chápeme, aký veľký rozdiel je medzi projekciou, ktorá je v našich vzťahoch deštruktívna a skutočne konštruktívnou kritikou, ktorá je ozajstným prejavom lásky voči druhému a sleduje skutočné zlepšenie života.

Kiež nám aj tento veľkonočný čas, kedy sa blížime k oslave Turíc, napomôže, žeby sme boli otvorení pre vanutie Ducha Svätého, Ducha Pravdy a dokázali prijať jeho múdrosť pre náš konkrétny život a tak sa mohli neustále stávať lepšími a lásky plnšími ľuďmi.