Vo svojom evanjeliu Lukáš podáva pneumatologickú kristológiu, v Skutkoch zasa možno hovoriť o kristologickej pneumatológii. Duch Svätý, ktorý tu zjavuje tajomnú prítomnosť Krista, uvádza učeníkov do pravdy evanjelia a potvrdzuje ho znameniami. Iný názov pre Ducha sa v Skutkoch už ani nenachádza, pričom explicitné hovorenie o pôsobení Ducha Svätého sa tu vyskytuje 70 krát.
Skutky možno zároveň pokladať za akési „evanjelium Ducha”. O Duchu Svätom sa tu však nehovorí teoreticky, on žije aktívne v srdciach. Záujem sa neobracia na jeho „podstatu“ alebo „osobu“, ale prežíva sa jeho „prítomnosť“. Duch Svätý sa zjavuje ako životný princíp Cirkvi a dynamizmus jednotlivého kresťana. Jeho činnosť v Skutkoch má dve črty, ktoré možno badať už v Starom zákone. Sú to najprv zázraky a mimoriadne činy: inšpirovaní ľudia sú uchvátení a unášaní Duchom (Sk 2,4.6.11), chorí a posadnutí sú uzdravení (3,7; 5,11.15), učeníci sú naplnení hrdinskou istotou (4,13.31; 5,20; 10,20). Tieto zázraky, ktoré sa stávajú znameniami definitívnej spásy, dosvedčujú, že obrátenie je možné a hriechy sú odpustené.
Zoslanie Ducha Svätého na Turíce
Udalosť Turíc je spolu s Veľkou nocou najväčšou udalosťou v Novom zákone, a Lukáš ju predstavuje vo svetle zrodu nového spoločenstva, ktoré sa rodí z verného „Jahveho ľudu“ mocou Ducha Svätého. Udalosť Turíc (Sk 2,1-4) predstavuje Lukáš ako starozákonnú oslavu sviatku, ktorý Židia slávili na päťdesiaty deň po východe z Egypta, keď Boh daroval Mojžišovi tabule Zákona na vrchu Sinaj. Tieto tabule Zákona boli napísané „Božím prstom“ (Ex 31,18). Ten istý „Boží prst“ používa tiež Lukáš pre Ducha Svätého (Lk 11,20). Pritom však na Turíce ide o Nový zákon a Boh skrze Ducha Svätého realizuje Novú zmluvu, ktorá bude odteraz platiť nielen pre Izrael, ale aj pre pohanské národy, z ktorých je povolaný nový Boží ľud (Sk 15,14).
Ohnivé jazyky sú symbolom moci Ducha Svätého, ktorý je daný Ježišovým nasledovníkom, aby ohlasovali radostnú zvesť celému svetu. Cirkevní otcovia, niektorí exegéti a pravdepodobne aj Lukáš dávajú do súvisu tento zázrak Ducha so zmätením jazykov v Bábeli (Gn 11,1-9) a vidia v ňom jeho opak.
Udalosť Turíc však nie je jedinou a jednorazovou udalosťou v dejinách, ktorá by bola absolútnym naplnením Ježišovho prísľubu o Duchu Svätom. Turíce znamenajú nový začiatok príchodu Ducha Svätého do ľudských dejín, ako o tom svedčí Lukáš, keď v Skutkoch apoštolov hovorí o ďalších turíčnych udalostiach: v Jeruzaleme (Sk 2,4.25-31), v Samárii (Sk 8,14-17), v Cézarei (Sk 10,44-48; 11,15-17), v Efeze (Sk 19,1-6). Znamením príchodu Ducha Svätého v týchto udalostiach je predovšetkým Božia chvála v jazykoch a dar proroctva.
Duch Svätý je Ježišov Duch
Duch Svätý je zároveň Ježišov Duch. On spôsobuje, že sa opakujú Ježišove skutky, ohlasuje sa Ježišovo slovo (Sk 4,13.31; 5,42; 6,7; 9,20; 18,5; 19,10.20) a pokračuje Ježišova modlitba (Sk 7,59n; 21,14). V lámaní chleba sa stále sprítomňuje Ježišovo vzdávanie vďaky. Duch udržuje medzi bratmi a sestrami jednotu (Sk 2,42; 4,32), ktorá spájala učeníkov okolo Ježiša. Nemožno si namýšľať, žeby zostávali u nich len návyky, ktoré si osvojili kontaktom s Ježišom, alebo že by ich spájala iba rozhodná vôľa napodobniť jeho existenciu. Keď Ježiš ešte žil s nimi, musel vynaložiť celú silu svojej osobnosti, aby ich zachoval okolo seba. Teraz však tí istí jeho učeníci, hoci ho už nevidia, predsa kráčajú odhodlane po jeho stopách, pretože prijali Ježišovho Ducha. – (Pokračovanie zajtra….)
(Úryvok z knihy: Ruah – Pneuma – Duch,….)
Pridaj komentár