Duch Svätý sa od prvého vyliatia na Turíce javí ako sila, ktorá vedie Cirkev po cestách sveta a dodáva jej neutále novú, živú tvár. On utvára živú jednotu Kristovho mystického tela tým, že posväcuje kresťanov a obdarúva ich svojou silou. V Skutkoch apoštolov sa Duch Svätý zjavuje ako životný princíp Cirkvi a dynamizmus jednotlivého kresťana. Duch Svätý je vnútorným prameňom radostného elánu a tiež odvahy pri vydávaní svedectva o Ježišovi. On koná zázraky a mimoriadne činy: inšpirovaní ľudia sú uchvátení a unášaní Duchom, chorí a posadnutí sú uzdravení. On dáva hovoriť cudzími jazykmi a vzbudzuje dar proroctva. Tieto zázraky sa stávajú znameniami definitívnej spásy.
Podľa apoštola Pavla, Duch Svätý nám celou svojou činnosťou otvára prístup k Bohu, zapája nás do živého spoločenstva s Bohom. Len v Duchu Svätom poznávame Krista a vyznávame, že „Ježiš je Pán“. V Duchu sa modlíme k Bohu a nazývame ho jeho menom: „Abba, Otče“. Skúsenosť Ducha Svätého sa podľa apoštola Pavla prežíva v Cirkvi a otvára prístup k tajomstvu Cirkvi, ktorá však nie je Cirkvou Ducha, ale Duch je jej životným princípom. Charizmy Ducha Svätého v živote Cirkvi sú o to vzácnejšie, čím účinnejšie prispievajú k budovaniu Cirkvi. V Duchu Svätom dostávame nový život, „sme novým stvorením“ a život v Duchu sa tak stáva napätím medzi už a ešte nie. Žiť novým životom v Duchu Svätom znamená prežívať konflikt medzi starým a novým životom, medzi telom a duchom, znamená to zvládnuť život v sile nádeje a očakávať premenu sveta a vlastného života. Duch Svätý má v Kristovi moc pretvoriť telesných a nedospelých ľudí na „duchovných ľudí“.
Apoštol Ján vo svojom evanjeliu, na pozadí rozhovoru Nikodéma s Ježišom, vykresľuje Ducha Svätého ako moc zhora, ktorá spôsobuje znovuzrodenie. Ide tu o narodenia z Boha, ktoré spôsobuje Duch Svätý, čo je v protiklade s možnosťou dostať sa do Božieho kráľovstva len vlastnou silou. Duch Svätý je u apoštola Jána darcom života. Je ako rieka živej vody, ktorá prúdi od Krista a prináša život tým, ktorí prídu a uveria. Paraklét – „iný Tešiteľ“ – v Jánovom evanjeliu je Duchom pravdy, ktorého „svet“ nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Neprináša nijaké nové učenie, ale pripomína a prehlbuje všetko, čo učil Ježiš. Duch Svätý uvádza do plnej pravdy a dáva poznať, čo je hriech. Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach.
V roku 381 cirkevní otcovia na Prvom carihradskom koncile definovali dogmu o Duchu Svätom a tak Cirkev až do dnešných dní spoločne vyznáva svoju vieru v Ducha Svätého v tzv. Nicejsko-carihradskom vyznaní viery: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“ Ak Koncil nazýva Ducha Svätého „Oživovateľom“, chce tým zdôrazniť, že Duch Svätý je prameňom božského života v človekovi; totiž, že Duch Svätý nie je iba dar života, ale Darca života.
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár