Od Turíc až po dnešné časy Duch Svätý pôsobí v živote kresťanov, pretvára ich životy a vedie ich v ohlasovaní evanjelia. Mnohí sa počas storočí kresťanstva usilovali opísať rozličným spôsobom jeho pôsobenie. Napríklad svätý Bazil, ktorý hneď po uvedení svojho podobenstva, že Duch Svätý je „ako slnečný lúč, ktorý ožaruje zem i more, a ktorého priazeň a pôvab slúži tomu, kto sa mu vystaví“, dodáva toto poučenie: „Dôverné spojenie Ducha s dušou nespočíva v nejakom miestnom zblížení, lebo to, čo je telesné, nemôže sa zblížiť s netelesným. Ale spočíva v očistení od škaredosti spôsobenej neresťami. Spočíva v návrate ku krásnej, pôvodnej prirodzenosti a ku kráľovskému obrazu svojej pôvodnej podoby. Duch Svätý ako slnko ukáže nášmu očistenému oku krásu neviditeľného Boha. A ty, šťastný z pohľadu na obraz, zakúsiš nevysloviteľnú Božiu krásu.“
Svätý Ján Mária Vianney hovorí, že Duch Svätý je svetlo a sila. Pomáha nám rozoznať pravdu od klamstva a dobré od zlého. Ako zväčšujúce sklá zväčšujú predmety, tak aj Duch Svätý nám ukazuje dobro a zlo zväčšené. S Duchom Svätým vidíme všetko zväčšené. Skrze neho vidíme veľkosť aj tých najmenších skutkov, ktoré sme urobili pre Boha, i veľkosť najmenších chýb.
Sestra Faustína Kovalská vo svojom denníku, keď hovorí o Duchu Svätom v našom živote, zdôrazňuje: „Boh je veľmi štedrý a svoju milosť neodmietne nikomu. Dáva dokonca viac, než si pýtame. Najkratšou cestou je verné plnenie vnuknutí Ducha Svätého.“
Františkánsky misionár Elias Vella vo svojej knihe Keď Duch Svätý píše môj život o potrebe života v Duchu Svätom uvádza: „Pravá viera nespočíva v tom, že máme o Bohu množstvo vedomostí, ale že prežívame premenu srdca, metanoiu. Je to nepretržitá premena nášho srdca, našich postojov, zakúšanie Ducha novým spôsobom. Ak chceme poznať Ducha, nestačí hromadiť o ňom vedomosti, musíme sa učiť plávať v ňom v kontemplácii.“
Známy vychovávateľ François Marie Liberman píše svojmu seminaristovi: „Duch Svätý klope každú chvíľu na dvere nášho srdca. Vrelo si želáme, aby vošiel, a s touto túžbou mu otvárame dvere. Lenže, ako môže vojsť, ak v našom srdci nie je pre neho miesto, ak naše srdce, ktoré by ho veľmi chcelo mať, je plné protikladných citov? Duch Svätý musí zostať vonku. Je však tak nepochopiteľne dobrotivý, že čaká, kým sa v nás nájde miestečko a kým sa zbavíme nevhodných pocitov. Čím prv vstúpi Duch Svätý do nášho srdca, tým silnejší budeme na to, aby sme jednu za druhou odstránili zo srdca prekážky, ktoré sa nás zmocnili. Zásadne musíme s Duchom Svätým spolupracovať, keď ich bude z nášho srdca vyháňať, lebo na to nestačí len naša silná vôľa. Modlime sa teda, aby sme mu ochotne pomáhali vykonať toto dielo: Duchu Svätý, chcem byť pred tebou ako ľahké pierko, aby ma tvoj vánok odniesol, kam bude chcieť, a aby som mu nikdy nekládol ani najmenší odpor.“
(Úryvok z knihy: Oživujúce vanutie Ducha Svätého).
Pridaj komentár