16Lesbické ženy a heterosexuálni muži nedokážu začleniť erotickú túžbu do svojej modlitby bez toho, aby mali k dispozícii ženský obraz o Bohu. To vysvetľuje, prečo Mária zohráva takú veľkú úlohu v duchovnej skúsenosti niektorých mužov vrátane Ignáca. Niekedy je však ťažké premýšľať o Márii sexuálne. Pre mnohých je na takéto projekcie dostupná len vo veľmi obmedzenej miere, najmä ak je príliš identifikovaná s materinskou úlohou. Ignác napríklad projektoval všetky svoje materinské potreby na Máriu, lebo matka mu zomrela, keď bol malý. Hoci ho po celý život v rôznej miere priťahovali ženy, povzniesol túto túžbu po žene k Márii a povzbudzoval exercitantov, aby začlenili Máriu a svätých do svojich rozhovorov a kontemplácií. Niektorí exercitátori však hovoria o Máriiných obrazoch túžobným spôsobom. Tí, ktorí zistia, že si Máriu predstavujú v sexuálnom zmysle, môžu mať rozpaky hovoriť o tom v rozhovore v rámci duchovného sprevádzania, ak exercitátor neprijme takúto možnosť.

Nový ženský obraz pre Boha a Ježiša, ktorý sa teraz objavuje je Sophia. Niektorí muži i ženy, ktorí používajú tento obraz, dokážu v kontemplácii rozvíjať intímny vzťah lásky. Je veľmi dôležité, aby duchovný exercitátor identifikoval konkrétne obrazy o Ježišovi a Bohu, ktoré môžu pohodlne niesť erotické energie exercitanta. Tieto energie sú ľudským, inštinktovým koreňom našej nenásytnej túžby po inom, ktorým je Boh. Ak sa tento kanál pri modlitbe zablokuje, tí, ktorých erotickú túžbu nenaplní konkrétny ľudský milovaný, nikdy nerozvinú dostatočne veľkú lásku – lásku, ktorá sa dokáže naplniť Bohom. Ak do svojej modlitby nezačleníme tieto erotické túžby, môžeme zmeniť svoju schopnosť vstúpiť do tejto intimity s Bohom.

Predreformačná mystická tradícia ako zdroj pre obrazy o Bohu

 Predreformačné pramene duchovnej tradície sú plné obrazov, ktoré posilňujú ženské sebavnímanie. Hlasy vlievali Jane z Arku odvahu a vytrvalosť. Gertrúdine videnia potvrdzovali jej dary duchovného sprevádzania a poradenstva. Katarína Sienská našla Boha ako Pravdu a Ježiša ako Most, ktorý vedie k spáse. Ježiš uzdravil, utešoval, posilňoval, potešoval a poveroval tieto ženy. Texty, ktoré napísali vizionárske ženy, odhaľujú pružnosť obrazov o Bohu, ktoré sú mužské, ženské alebo organické (z prírody). Tieto obrazy nielenže povzbudzovali, ale aj požadovali, aby sa ženy odvážili vstúpiť do partnerského vzťahu s Bohom. Božie obrazy, ktoré vznikali pri týchto náboženských skúsenostiach, im ponúkali uistenie, keď boli povolané konať pre Boha a s Bohom spôsobom, ktorý ich kultúra odmieta. Tieto obrazy, najmä obrazy Krista a Márie, uzdravili poškodený alebo slabý sebaobraz a podporovali čoraz vzájomnejšie interakcie. Výmena sŕdc medzi Ježišom a mnohými mystičkami bola obrazom tejto vzájomnosti. Mystička potom milovala Ježišovým srdcom. On sa jej dáva a ona jemu. Spájajú sa do vykupiteľského partnerstva pre tento svet.

Rodové identifikácie pre Boha boli oveľa pružnejšie v predstavách zo stredovekého obdobia, než v obrazoch z reformácie alebo moderného obdobia. V stredovekých predstavách sa láska často personifikovala ako žena, ako sme to videli u Hadewijchovej a Mechtilde. Kristus mal mužské i ženské vlastnosti. Mária bola často skrytým ženským obrazom Boha.6 Duch Svätý mal všetky predstaviteľné formy. Aj muži v predreformačnom období mali osoh z väčšej rôznorodosti rodových identifikácií. František z Assisi sa teda mohol oženiť s Pani Chudobou a hovoriť o stvorenstve prostredníctvom mužských i ženských personifikácií.

Tieto tri prípravné úvahy zostrujú povedomie duchovných exercitátorov o zložitosti a tvorivosti vnútorne i externe generovaných predstáv, ktoré uľahčujú vzájomnosť s Bohom. Náš sebaobraz a Boží obraz sú korelatívne. Jazyk o Bohu môže buď obmedziť, alebo rozšíriť našu predstavu o Bohu. Aj rod a sexuálna orientácia môže nesmierne ovplyvniť naše sebavnímanie a obrazy o Bohu. Ako exercitátori môžeme starostlivo pracovať s touto chúlostivou reprezentáciou vzťahu našich exercitantov k Bohu.

Opäť objaviť tému vzájomnosti s Bohom

 Pomôže nám, duchovným exercitátorom, keď si lepšie osvojíme zanedbávanú tému vzájomnosti s Bohom? Keď opäť nájdeme niektoré obrazy z tejto predchádzajúcej tradície, pomôže nám to spoznať, že táto téma nie je ani odchýlka, ani najnovší módny výstrelok. Keď spoznáme túto tému v neskorších historických obdobiach, podporuje to pozitívnu reakciu na jej výskyt. Nielenže je možné používať jazyk o Bohu, ktorý zobrazuje tento druh vzťahu, ale ako cieľ spásy ponúknutej v Ježišovi a cieľ mystickej cesty pomáha exercitátorom a exercitantom, aby boli otvorení voči tejto skúsenosti. Keď si všimneme túto tému v našej skúsenosti a v skúsenosti našich exercitantov, budeme sa s ňou cítiť príjemnejšie.

Túto tomu som najprv objavila vo svojej modlitbe, ktorú som čoraz ťažšie interpretovala pre nečakanosť a originalitu jej obrazov. Namiesto toho, aby som sa pozerala na Ježiša vo vnútornom videní, Ježiš mi zmizol z očí, ale vnímala som alebo cítila, že ma osvecuje a miluje vo vnútri. Keď vyučujem alebo duchovne sprevádzam, ešte jasnejšie viem, kedy ma Ježiš vedie alebo koná skrze mňa. Spočiatku som si ani nevšimla tento posun v obrazoch, pretože som si nemyslela, že Boh môže byť taký. Nepredstavovala som si, že Boh by mohol chcieť vzájomný vzťah so mnou, bola som dezorientovaná. Nevšimla som si to v klasických textoch, ktoré ma najviac ovplyvňovali. Keď sa tento zmysel pre intimitu a vzájomnosť ďalej rozvíjal, určité obrazy sa opäť zmenili. V jednom som viedla voz Sophia-Kristus najprv cez moria a potom ma unášal vietor. V tomto obraze ma Kristus zozadu objímal na voze a držal so mnou opraty. Držanie sa striedalo medzi spoločným vedením vozu a vzájomným objatím, ale voz sa celý čas pohyboval. Tento obraz a iné, ktoré nasledovali, a mala som v nich aj pocit, že kráčam bok po boku s Kristom v mojich každodenných činnostiach, mi dávali istý pocit intimity, spojitosti, partnerstva a zdieľanej činnosti.

Hoci téma a obrazy vzájomnosti sa objavili v klasických textoch dosť jasne, učili ma venovať väčšiu pozornosť iným obrazom a učeniam. Dvaja spisovatelia veľmi ovplyvnili posun v mojom povedomí. Kniha Johna Gilesa Milhavena Hadewijchová a jej sestry: Iné spôsoby lásky a poznania mi poskytli užitočnú filozofickú analýzu vzájomnosti lásky a telesného poznania, z ktorého vychádza. Článok Constance FitzGeraldovej, v ktorom som našla tú istú tému u Terézie z Avily a Jána z Kríža, bol tiež dôležitý.7

Ignaciánska tradícia

 Keď som prednášala o Ignácovi po tomto posune v povedomí, hľadala som Ignácovu verziu vzájomnosti. Našla som ju najjasnejšie vyjadrenú v 1. a 2. bode „Kontemplácie na získanie lásky“8, ale aj v kontemplácii, ktorá je vrcholom exercícií: „Prvá je, že láska sa musí klásť viac do skutkov než do slov.“9

„Druhá. Láska pozostáva vo vzájomnom obojstrannom milovaní, t.j. Milujúci dáva a podieľa sa s milovaným o to, čo má alebo z toho, čo môže a má a tak aj naopak: milovaný milujúcemu: takže keď jeden má vedu, dá ju tomu, čo ju nemá, takisto aj česť a bohatstvo. Taj jeden druhého obohacuje.“10

Láska v týchto kontempláciách je veľmi konkrétna. Láska nespočíva v pocite, ale skôr vzájomnosti činností a zdieľaní dobier. Tieto kontemplácie sú vrcholom veľmi zjednocujúceho tretieho a štvrtého týždňa a zvýrazňujú Kristovo zdieľanie s exercitantom vo všetkom. Podľa exercitantovej etapy duchovného rozvoja môže exercitant zakúsiť zvýšenie schopnosti spojiť sa s Kristom v tejto vzájomnosti, čo je plodom týchto kontemplácií.

Často sa však opomína trojičný kontext všetkých týchto kontemplácií. Pôvodne sú nesmierne kristocentrické – Ježiš je Boh, ktorý sa k nám približuje vo vzájomnosti. Cieľom tejto záverečnej kontemplácie je rozšíriť vzájomnosť od nás a Krista k nám spolu s Bohom. Dávame sa k dispozícii Duchu, aby pôsobil v nás a skrze nás. Ak dokážeme odpovedať, spájame sa s Ježišom do vzťahu vzájomnosti s Bohom. Pre niektorých exercitantov táto „Kontemplácia na získanie lásky“, ktorá je cieľom a naplnením exercitanta, sa môže použiť ako „Prvý princíp a fundament“ – alternatívny opis pravého vzťahu s Bohom a stvorenstvom.

Ignácovo videnie v La Storta, ktoré mal krátko predtým, než prišiel do Ríma, aby získal pápežovo schválenie Spoločnosti Ježišovej a ktoré potvrdilo jeho misiu, stelesňovalo túto vzájomnosť. Ignác vo videní kontempluje o Márii a prosí ju, aby ho „premiestnila spolu so svojím synom“ na nebeský dvor. Obrazy dvorného šľachtica vyjadrujú Ignácovo zjednotenie s Bohom z hľadiska mužskej identity. „Kráľovná Mária“ (čo je pravdepodobne implicitný ženský obraz Boha) tam Ignáca umiestnila a prijali ho na kráľovský dvor ako Ježišovho spoločníka – súrodenca, ktorého si adoptoval Kráľ a Kráľovná – aby žil po celý svoj život v rodinnej intimite s Trojicou a priateľstve s Ježišom.

Ignácova spoločnosť by sa zúčastnila na týchto istých skutkoch vykupiteľskej lásky ako Kristovo telo na zemi. Pre naše uši z 21. storočia tieto predstavy nemusia znieť tak intímne alebo tak vzájomne, ako to cítil Ignác. Cítime odstup, ktorý vytvárajú kráľovské obrazy, ale Ignáca prijali do kráľovskej rodiny. V týchto obrazoch zdieľania Kristových citov, služby, vykupiteľskej lásky a vzkriesenej nádeje nachádzame pre Ignáca najlepšie kultúrne dostupné mužské obrazy mužsko-mužského vzájomného vzťahu. Ignác, ktorého vedie neustála skúsenosť Božej prítomnosti, nielenže nachádza Boha vo všetkom, ale nachádza všetko v Bohu.

Ignácove obrazy pre tento cieľ duchovných cvičení mu umožnili naozaj zakúsiť Boha vo všetkom – v celom stvorenom vesmíre, o ktorého hviezdach veľmi rád kontemploval, v medziosobnom svete Spoločnosti Ježišovej a v komunite oživovanej Duchom, v ktorej a skrze ktorú mal spolu s Kristom slúžiť iným. Ignác vyslovuje svoje „Suscipe“ (Vezmi, Pane, prijmi…)11 práve v tomto kontexte zakúsenej vzájomnosti s Bohom, „vzájomnom zdieľaní dobier“. Toto je jeho odpoveď (a odpoveď exercitantov) na tento vzájomný vzťah. Myslím si, že my a naši exercitanti sa príliš často usilujeme vysloviť tieto slová skôr, než zakúsime túto vzájomnosť a než takéto pocity prídu spontánne. – Pokračovanie zajtra….

(Spracoval Bernard Mišovič SJ podľa Janet K. Ruffingová RSM, Duchovné sprevádzanie).

6 Pozri Elizabeth Johnson „Mary and the Female Face of God“ in Theological Studies 50 (1989): 500-26 a She Who Is: The Mystery of God in Feminist Theological Discourse (New York: Crossroad, 1992).

7 John Giles Milhaven. Hadewijch and Hsr Sisters: Other Ways of Loving and Knowing (Albany: State University of New York Press, 1993) a Constance FitzGerald OCD, „A Discipleship of Equals: Voices from Tradition – Teresa of Avila and John of the Cross,“ in A Discipleship of Equals: Towards a Christian Feminist Spirituality, ed. Francis A. Eigo (Villanova: Villanova University Press, 1988), 63-97.

8 The Spiritual Exercises of St. Ignatius, preklad Louis J. Puhl SJ (Chicago: Loyola University Press, 1951), č. 230-237.

9 Tamtiež, č. 230. 1.

10 Tamtiež, č. 231. 2.

11 Tamtiež, č. 234.