16Podľa Sebastiana Moorea táto premena nášho ja sa uskutočňuje prostredníctvom gramatiky túžby, série skúseností, ktoré vedú k zdroju lásky, ktorá preteká cez mystika ako rieka. Moore tento proces opisuje v piatich krokoch:

Stvorený túžbou som žiadaný. Som žiadaný, túžim; moje potešenie vo mne sa chce rozšíriť na iného. Inými slovami túžba nechce vychádzať z prázdnoty, ale z plnosti.

  1. Keď túžim zo žiadanosti, ten druhý, ktorý vo mne vzbudzuje túžbu, sa dotýka mojej žiadanosti. Vzbudiť túžbu znamená vzbudiť žiadanosť.
  2. Moja žiadanosť, ktorú takto ten druhý vzbudil, spôsobuje, že chcem, aby po mne ten druhý túžil.
  3. Dôležitým stredobodom ľudských vzťahov je vzrušenie; prebudenie pocitu, že človek je žiadaný, nie (ako sa obyčajne predpokladá), že po ňom túži ten druhý, ale ten druhý v ňom vzbudzuje túžbu.13

Chcem zdôrazniť tri aspekty tejto schémy. Predovšetkým Božia láska je naozaj zdrojom nášho túženia. Spočiatku to však tak necítime. Vnímame to ako túžbu po druhom, ktorý môže, ale nemusí odpovedať na našu lásku. Napokon kognitívne i afektívne z mystickej skúsenosti pochopíme, že Božia láska je tá láska, ktorá sa k nám úplne a prekvapujúco približuje zvnútra. Obyčajne sa naša túžba prebúdza zvonka. Prebúdza ju človek, ktorý podnieti naše túženie. Božie túženie a túžba vďaky spôsobuje, že sme žiadaní a uvedomujeme si jedinečnú hodnotu, ktorá dáva energiu všetkému, čo robíme a chceme urobiť.

Po druhé, keďže obyčajne zakúšame svoju žiadanosť nepriamo, skrze milovaného človeka, ktorý nás miluje alebo ktorého hľadáme zo svojej veľkej túžby, jednoducho zabúdame na prvý krok procesu. Mystická skúsenosť však znamená, že zakúsime tento prvý krok priamo. Všetko, čo robíme v duchovnej praxi – buď prostredníctvom biblickej kontemplácie o tajomstvách viery a Ježišovej realite, alebo prostredníctvom sústreďujúcej sa modlitby – vedie ku skúsenosti s tým, že Boh po nás túži. Božia láska nás pobáda a približuje sa k nám. Umožňuje nám, aby sme odpovedali na túto lásku. Hadewijchová opisuje tento proces vzájomnej túžby a odpovede ako „uspokojenie“ svojho milovaného.14

Tretí koncept, ktorý chcem zdôrazniť, je to, že sa duchovná túžba po Bohu odlišuje od všetkých iných túžob. Moore hovorí: „… túžba, ktorá je jednoducho pociťovanou potrebou, pominie, keď sa táto potreba naplní, ale vitálna túžba sa naplnením zvyšuje. C. S. Lewis hovorí o tom, čo nazýva sladkou túžbou, keď túžba pominie, človek ju chce mať opäť, chce po nej túžiť. Toto zvyšovanie túžby naplnením je pochopiteľné len vtedy, keď túžbu chápeme ako dôverný vzťah. Človek môže byť vždy dôveryhodnejší, zapojenejší, čo znamená, že môže mať väčšiu túžbu.“15

Exercitátori potrebujú fungujúcu teóriu sveta túžby, ktorá je v súlade s mystickou tradíciou i psychologickými procesmi, ktoré sme skúmali v 1. kapitole. Bez nej exercitátori, ktorým je nepríjemná mystika lásky exercitantov, budú mať ťažkosti odpovedať na tento problém.

Ďalšie štúdium textov, ktoré som citovala v tejto kapitole, môže pomôcť exercitátorom a exercitantom osvojiť si skúsenosti mystiky lásky. – (Pokračovanie zajtra…)

(Spracoval Bernard Mišovič SJ podľa Janet K. Ruffingová RSM, Duchovné sprevádzanie).

13 Sebastian Moore, Let This Mind Be in You (Minneapolis: Winston Press, 1985), 44.

14 Hadewijch, list 16, č. 9, 14.

15 Moore, Jesus, Liberator of Desire, 11. Táto syntéza Moorovho myslenia to nedokáže vystihnúť; exercitátori, ktorí chcú pochopiť podrobnejšie jeho analýzu, nech si prečítajú tento zväzok a Let This Mind Be in You (pozri č. 13).