16Keď som hovorila o ústredných aspektoch mystiky lásky a o tom, ako sa môžu vyskytovať v božsko-ľudskej intimite exercitantov s Bohom, predkladám konkrétne návrhy. Zodpovedajú typickým problémom exercitátorov, o ktorých som hovorila v prvej časti tejto kapitoly.

  • Exercitátori, ktorí majú malé skúsenosti v mystickej oblasti hľadania Milovaného, musia uznať limity svojej osobnej skúsenosti. Kompetentný supervízor alebo konzultant ich môže uistiť, že mnohí, mnohí historickí i súčasní ľudia majú skúsenosti, ktoré sa vzťahujú na Božiu lásku. Môžu si prečítať niektoré súčasné knihy o mystike alebo klasické mystické texty a môžu oboznámiť svojich exercitantov s touto literatúrou.

Sami exercitátori musia uvažovať o svojom súčasnom vzťahu k Bohu. Exercitátori, ktorí túžia po väčšej intimite s Bohom a myslia si, že sú blokovaní v tejto oblasti svojho duchovného života, musia preskúmať svoje pocity a túžby. Majú sa porozprávať o diskusii a duchovných praktikách v tejto oblasti so svojimi duchovnými exercitátormi. Podobne exercitátori musia spoznať, keby im znepokojenie nad skúsenosťou exercitantov znemožňuje čo i len si predstaviť, že ich exercitanti by mohli zakúsiť ešte hlbšiu intimitu s Bohom, než o tom rozprávajú pri duchovnom sprevádzaní. Keď sa exercitátori vyhýbajú tejto možnosti u exercitantov, brzdí to ich rozvoj.Exercitátor môže užitočnejšie odpovedať tak, že kladie otázky, aby preskúmal hĺbku stretnutia s Bohom. To môže vyvolať pocit intenzity u exercitantov, ich radostný pocit alebo nepríjemný pocit, keď sa približujú k Bohu, ich názor na zjednocujúcu skúsenosť a ich vnímanie toho, ako sa toto stretnutie ukončilo. Napríklad keď exercitantka hovorí o intenzívnej výmene lásky medzi ňou a Ježišom vyjadrenej v pohľade počas vizuálnej kontemplácie, exercitátor by mohol preskúmať, čo exercitantka považuje za intenzívne. Exercitátor by mohol preskúmať, či pozeranie niekedy ustupuje dotýkaniu. Exercitátor v tej istej situácii by mohol skúmať, ako ďaleko alebo ako blízko sú tí dvaja alebo sa môže spýtať, či by bolo exercitantke príjemné, keby sa priblížila k Ježišovi. V skúsenosti, kde nie obrazy, ale nejaký zmyslový opis ako „Cítila som prúdenie lásky vo svojom vnútri“ poskytuje prostriedok na stretnutie s Bohom, exercitátor by mohol žiadať o bližšie vysvetlenie a mohol by sa najmä spýtať, aké to bolo, keď prijala túto lásku.

V obidvoch druhoch skúsenosti by exercitátori mali preskúmať, ako sa táto skúsenosť ukončila. Často zistia, že exercitant odišiel od tejto skúsenosti skôr, než sa prirodzene skončila mystická predohra – je to istá bežná a jemná forma odporu. Exercitátori musia pochopiť, že vždy existuje priestor, aby sme v božsko-ľudskej intimite išli ešte hlbšie, hoci by to napríklad znamenalo, že o päť minút dlhšie ostaneme pri skúsenosti s Bohom.

Odvracať zrak od exercitantov, keď opisujú skúsenosť, meniť tému rozhovoru alebo jednoducho počúvať bez akýchkoľvek reakcií, ktoré môžu napomôcť hlbšej intimite exercitantov s Bohom, sú typické úzkostné odpovede. Exercitátori môžu dokonca odradiť exercitantov, keď im poradia, aby „nedovolili, aby sa to opakovalo“.

Duchovní exercitátori, ktorí žiarlia alebo závidia svojim exercitantom, musia uznať     závisti naznačujú, že exercitátor musí riešiť svoju frustrovanú túžbu po intimite     takéto pocity, je milosťou pre exercitátora. Závisť slúži ako potenciálne duchovné     podrobnejšie preskúmal skúsenosť exercitanta. Aby to urobil, bude si musieť ešte

  •      viac uvedomovať Božiu prítomnosť.
  •      pozvanie pre exercitátora. Takýto exercitátor musí byť tiež dosť zvedavý, aby
  •      s Bohom tak, že toto povedomie predloží v modlitbe. Často exercitant, ktorý vyvolá
  •      a preskúmať tieto pocity vo svojom duchovnom sprevádzaní alebo supervízii.                                                                                                                                       Keď sa exercitanti ani nemodlia, ani nehovoria o svojej náboženskej skúsenosti, pričom zároveň vyjadrujú túžbu modliť sa alebo vyjadrujú túžbu po väčšej intimite s Bohom, ich frustrovaní exercitátori musia ostať pri túžbach, ktoré sú v nich prítomné. Podrobné skúmanie akejkoľvek túžby, ak je správne pochopené, povedie k exercitantovej hlbšej túžbe a možno odhalí, čo blokuje jej uskutočnenie. Podľa Jána z Kríža nedostatok udalostí v modlitbe spojený s túžbou po Bohu a znepokojením nad situáciou, je jeden z niekoľkých znakov, ktoré naznačujú začiatok vliatej kontemplácie. Exercitanti buď odhalia určitú formu hriešnosti, ktorá spôsobuje, že sa vyhýbajú modlitbe alebo odhalia zmätočnejšiu – ale jemnú, hlbokú a jasnú – túžbu po Bohu podobne ako žena v 1. kapitole, ktorá objavila svoj zmysel pre požehnanie a vďačnosť, keď prekonala svoje podmienené túžby.
  • Pochopenie subtílnosti a zmätku v súvislosti s túžbami u exercitanta môže pomôcť exercitátorovi, ktorý príliš ľahko predpokladá, že exercitant vie, za akú milosť sa má modliť. Exercitátor môže skúmať celý rozhovor, aby našiel kľúče k exercitantovým túžbam, ktoré nemusia byť úplne vedomé. Je dôležité, aby sa exercitátori spýtali svojich exercitantov: „Čo Boh od vás chce?“ ako aj „Po čom túžite?“ Otázka, čo Boh chce od exercitanta, môže odhaliť, či exercitant prichádza k zjednocujúcej skúsenosti s Bohom, ktorá ústi do vzájomnosti (o tom budem hovoriť v ďalšej kapitole). Takéto zjednocujúce skúsenosti vedú k božsko-ľudskému partnerstvu s pocitmi rovnosti, reciprocity, keď Bohu dávame i od Boha prijímame, s pocitmi vzájomnej starostlivosti a radosti. Exercitátori musia preskúmať nielen to, čo chce exercitant, ale aj to, či je exercitant ochotný prijať zmeny alebo dôsledky, ktoré vyplývajú z prijatia toho, po čom túžil.
  • Exercitátori a exercitanti sa môžu dohodnúť na tom, že mystika lásky je pozostatkom minulosti a dnes sa súčasným ľuďom nestáva. Exercitant ako William primieša aj rodové očakávania. Exercitátora i exercitanta môžu prekvapiť a vyľakať prejavy vášnivej lásky v božsko-ľudskej intimite. Exercitátori sa musia vzdelávať v tradícii a riešiť svoj vlastný odpor voči týmto skúsenostiam. Keď to urobia, môžu pomôcť svojim exercitantom v procese prehlbujúcej sa intimity s Bohom v akejkoľvek forme skúseností. Niekedy sa prejaví odpor voči jazyku vášnivej lásky. Niekedy sa exercitátori jednoducho boja toho, čo dobre nepoznajú alebo majú problém s vášňou a intimitou akéhokoľvek druhu. Ten istý odpor môže byť aj u exercitanta. Často potrebujú veľkú dávku uistenia, aby sa oddali týmto skúsenostiam a nevyhýbali sa im.
  • Keď exercitanti majú zjednocujúce skúsenosti, exercitátori ich musia vyskúšať. Zdá sa, že Boh je často paradoxne prítomný i neprítomný zároveň i striedavo. Táto zdanlivá neprítomnosť je častou skúsenosťou v mystike lásky. Dianin opis dokonale opisuje túto črtu mystiky lásky:Musím povedať, že asi rok a pol som si uvedomovala… Božiu neprítomnosť. Bola to prázdnota, túžba, temnota. Boli časy, keď sme sa stretli a pre mňa to bolo ako farba v čiernobielej scéne. Najviac pozorujem, že sa cítim prázdna. A keď sme spolu, bude to niečo malé v prostredí, ktoré sa zrazu naplní. Hudba je vždy veľmi dôležitá. Obrazy prichádzajú z textov piesní… Obraz a Písmo sprevádzané emóciou a hudbou sa zrazu spoja. Pri jednom obraze dokážem ostať viac než šesť mesiacov. Jeden obraz bol Boh ako útočisko. Text znel: „Skryje ma v príbytku svojich stanov po všetky dni môjho života.“ Neúnavne počúvam tento obraz zo žalmov o tom, že žijem v tábore a som chránená. Ťažko sa vyjadruje to, čo sa deje vo vnútri. Nebola to skúsenosť s Bohom ako silou, bezpečím, pevnosťou a štítom. Skôr to bola túžba po tejto skúsenosti. Nebolo to jej potvrdenie. Bolo to skôr niečo na spôsob: „Prosím, nech je to tak.“ Dúfam, že to tak bude. Bola to túžba. Určitá útecha pre mňa. Určité oslabenie napätia vo vnútri. Ale bola to naozaj hlboká túžba plná sĺz. Toto som cítila. Prázdnota. A na obraze stanu je niečo… čo je formou, ale prázdnou. Moja duša nemala miesto a chcela som miesto, kde budem s Bohom. Bola tu bolesť, ale z ľudskej skúsenosti to bolo skôr naťahovanie po ničom. Dúfam, že tam niečo je. Keď prichádza zmena, zakúšam… Boh sa ku mne približuje. Potom je modlitba uvoľnením, prijatím a potvrdením. Prišlo by to ku mne v obraze. Ako keby som stála na útese svojej duše. Natiahnem ruky. Dúfam, že sa niečoho dotknem… čo môže, ale nemusí prísť. Potom ku mne niečo prichádza a odpovedá. Povedala by som, že hudba, ktorú som dlho počúvala, bola niečo podobné. Oslovuje ma čosi v maličkostiach detailov. Jednoduchosť, malosť, bezvýznamnosť, cennosť. Nie je to ako vidieť bezdomovca na ulici a plakať. Je to ešte niečo elementárnejšie. Ako kačky v rybníku. Nie je to záležitosť bezdomovectva alebo ľudského utrpenia. Je to niečo, čo má svoje ja. A to niečo vás privádza do jadra reality. Uvedomujem si, že prichádza skrze malé prejavy. Interpretovala by som to podľa jedného sufizmu, ktorý hovorí: „… keď zúfalo chceš Boha, nájsť Boha v tej najmenšej obálke času.“ Taký nabitý kontakt je zvyčajne nesmierne krátky. Sekunda, dve sekundy, desať sekúnd. Čo sa stane z tohto kontaktu, môže trvať deň, dva dni, týždeň. Je to veľmi jemný púčik skúsenosti. A rozvíja sa, rozvíja sa. Je väčší vo vnútri než navonok.16Je to skúsenosť neprítomnosti, alebo je to skôr nový spôsob prebývania v Bohu alebo Ježišovi? Exercitantka už viac „nevidí“ Ježiša, pretože Ježiš prebýva v nej a premieňa ju? Exercitátori môžu pomôcť exercitantom, aby si ľahšie všimli, ako Boh koná v nich a skrze nich, keď použijú skôr jazyk „vnímania“ než „videnia“. Napokon exercitátor môže povzbudiť exercitanta, aby ostal v Božej prítomnosti a používal veľmi jednoduchú formu modlitby.Je dôležité, aby exercitátor ani nepodceňoval, ani nebagatelizoval bolestivú vášnivú túžbu. Najnovšie komentáre o učení beguínky Hadewijchovej z 13. storočia odhaľujú, že vyjadrenie vášnivej túžby získava lásku.18 Exercitátor má povzbudiť exercitanta, aby vyjadril túžbu a priamo pristúpil k intimite. Boh sa neklamne zamiloval do ľudí. Exercitátor nemá rozhodovať o tom, či Boh môže alebo nemôže vábiť a milovať exercitanta, ale skôr má ostať pri exercitantovej skúsenosti.Exercitátorovo znepokojenie nad exercitantovými erotickými alebo romantickými sklonmi môže pripraviť exercitanta o sebapochopenie a odpoveď na božsko-ľudskú intimitu. Často závislé, nezriadené alebo „bláznivo zamilované“ situácie sú znakom, že božsko-ľudská intimita sa chce prejaviť. Exercitátor si musí uvedomovať a uvažovať o pocitoch a úsudkoch, ktoré súvisia so vzťahom exercitanta. Uvažovanie a skúmanie týchto reakcií v supervízii často umožní exercitantovi, aby bol menej znepokojený a slobodnejšie pomohol exercitantovi spojiť túžby, ktoré sa vyjadrujú v medziosobnom vzťahu, s túžbami po intimite s Bohom.Predchádzajúca minulosť formuje očakávania o vzťahoch a intimite, ako aj modely správania v intímnych vzťahoch. Exercitanti prinášajú očakávania a modely správania do svojho vzťahu k Bohu a možno ich musia zmeniť. Tak ako exercitátori musia preskúmať vzťahovú a sexuálnu minulosť svojich exercitantov vo vzťahu k akýmkoľvek prekážkam, ktoré bránia progresívnej intimite s Bohom, tak aj exercitátori musia preskúmať aspekty svojej vlastnej vzťahovej minulosti, ak sa vyhýbajú týmto oblastiam so svojimi exercitantmi.Exercitátori môžu nesmierne pomôcť svojim exercitantom, ktorí prežívajú mystiku lásky vo svojej náboženskej skúsenosti. Je rovnako dôležité, aby exercitátori venovali pozornosť duchovným, ako aj psychologickým problémom, s ktorými sa stretávajú, keď pracujú s exercitantmi, ktorí majú rozvinutú božsko-ľudskú intimitu. John Dunne, dobre známy súčasný teológ, ktorý skúmal túžbu v niekoľkých knihách, ponúka autobiografický opis procesu nevedomého túženia, ktorý odhaľuje túžbu vo všetkých našich túžbach. Pripomína nám, že ostáva veľa záhadného a nevedomého v súvislosti s touto božsko-ľudskou intimitou.Existuje túžba vo všetkých našich túžbach, nadšenie vo všetkých našich nadšeniach. Je to nevedomá Božia láska. Môžem ju nazvať „mojou starobylou dušou dieťaťa“. Počuť tú lásku vo všetkých našich láskach znamená počuť „starobylé hlasy detí“. Možno budem musieť zájsť veľmi ďaleko na ceste lásky, aby som ju spoznal a miloval ju láskou, ktorá je vedomá…  Pre ďalšiu reflexiu: Keď sa láska stáva vedomejšou alebo vedomejšie „nevedomou“, keď sa učím hlásať Božiu lásku vo všetkých našich láskach, budem pokojný v súvislosti s láskou, ktorú nevlastním, so slovami, ktoré mám rád a ktoré nie sú moje, s hudbou, ktorú mám rád, ale nie je moja, s priateľom, ktorého mám rád, ale nie je môj. Napĺňa sa skôr v tom, že som „jedno s Bohom“, ktorý patrí všetkým, ktorý je „mojím vlastným a nie mojím vlastným“.19
  • Otvorený rozhovor o erotických skúsenostiach a túžbach, ktoré sa vzťahujú k božsko-ľudskej intimite alebo iným vzťahom, môže tiež vyvolať znepokojenie u exercitátora, ktorý interpretuje túto tému ako znak, že exercitant sa do neho/do nej zamiloval. V tomto prípade starostlivá supervízia môže podporiť exercitátora, aby otestoval túto domnienku, zachoval primerané hranice a vyhýbal sa sexuálnym kontaktom s exercitantom. Všetky lásky môžu viesť k Bohu a môžu byť v súlade s božsko-ľudskou intimitou, ale tento proces si vyžaduje čas a terapiu.
  • Druhá negatívna cesta paradoxnej neprítomnosti/prítomnosti vyžaduje od exercitátora, aby podporil exercitantovu vernosť úmyselnosti voči Bohu prostredníctvom pravidelnej kontemplatívnej modlitby napriek nedostatku „udalostí“. Exercitátor môže podporiť exercitanta tak, že jemne vyskúša modlitbovú skúsenosť a bude v nej hľadať jemné zmeny v afektivite, povedomí alebo vedomí a preskúma životné udalosti holistickým spôsobom, aby našiel „plody“ exercitantovej kontemplatívnej modlitby v činnosti a afektivite. Exercitátor by mal tiež preskúmať všetky negatívne emócie u exercitanta – frustráciu, netrpezlivosť, neopätovanú túžbu, závisť alebo nudu – aby tieto emócie ostali vedomé a neviedli exercitanta k tomu, aby sa od Boha vzdialil. Vyhýbanie sa týmto pocitovým stavom môže viesť k tomu, že exercitant zanechá modlitbu práve vtedy, keď je vytrvalosť v modlitbe najdôležitejšia.
  • Dve mystické cesty – jedna plná udalostí, obrazov, túžob a druhá menej nabitá udalosťami, obyčajne bez obrazov alebo intenzívnych pocitov – si vyžadujú dosť odlišné reakcie. Prvá cesta, ktorá pripomína romantickú lásku a často ju charakterizuje striedanie prítomnosti a neprítomnosti, je obyčajne plná udalostí. Treba povzbudiť exercitantov, aby prijali všetky a žiadne vážne a máme ich viesť k čoraz prehlbujúcemu sa podriadeniu a vzájomnosti. Napokon táto cesta vedie ku skúsenosti so svojím ja, ktoré je hlbšie než povrchné ego, vedie ku skúsenosti so svojím ja, ktoré už je Božím miláčikom.17 Autenticita týchto skúseností nespočíva v skúsenostiach, ale v premene života ako celku. Exercitátor počúva a hľadá znamenia oslobodzujúcej milosti (zoznam je v 3. kapitole). Keď exercitanti budú opisovať svoj život, správanie a dispozície vsadené do svojho rozprávania, odhalia plody božsko-ľudskej intimity. Obyčajne to budú dary a plody Ducha Svätého.
  • Aká je vaša vzťahová minulosť s intimitou a erotickými skúsenosťami?znemožňujú vám nejaké vaše domnienky o Bohu alebo duchovnom živote sprevádzať exercitantov, ktorí sa znepokojujú alebo sa tešia, že prežívajú erotické skúsenosti v božsko-ľudskej intimite?
  • Objavila sa niekedy na vašich stretnutiach závisť pre náboženské skúsenosti vašich exercitantov? Ak áno, ako ste vnímali svoju reakciu vo svetle skúseností exercitanta a vašich vlastných duchovných túžob?
  • Aká je vaša úroveň pohodlia, keď počujete o celej škále sexuálne explicitných vzťahov, o ktorých musia exercitanti hovoriť?
  • Dokážete rozpoznať cestu lásky v jej expresívnej forme i vo forme, ktorá je menej bohatá na udalosti?
  • Rovnako vám vyhovuje sprevádzať exercitantov po jednej z tých dvoch mystických ciest bez toho, aby ste dávali niektorej prednosť?                                                                                                                          (Spracoval Bernard Mišovič SJ podľa Janet K. Ruffingová RSM, Duchovné sprevádzanie).

 

16 Použité s povolením 38-ročnej slobodnej matky.

17 Táto téma bola veľmi dôležitá v neskorších spisoch Henriho Nouwena, pozri najmä Life of the Beloved: Spiritual Living in a Secular World (New York: Crossroad, 1996).

18 John Giles Milhaven, Hadewijch and Her Sisters (Albany: State University of New York Press, 1993).

19 John S. Dunne, Love’s Mind (Notre Dame, Ind.: University of Notre Dame Press, 1993), 83.