Tu sa už dostávame do sveta motivácií, teda k tým aspektom, ktoré nás uvádzajú do pohybu, pohýnajú k činnosti. Rulla[1] rozlišuje dve základné motivačné sily: na jednej strane je to to, „čo je dôležité v sebe samom“, a čo je priamo spojené so svetom hodnôt a s reflektívno-racionálnym hodnotením. Na druhej strane je to to, „čo je dôležité pre mňa“ a čo je spojené priamo spojené so svetom ľudských potrieb a s intuitívno-citovým vnímaním.
O prvej skupine motivačných aspektoch, teda o hodnotách sme už hovorili. Zastavme sa však teraz pri druhom póle ľudských motivácií, ktoré bránia uskutočneniu hodnôt v našom živote. Tými sú naše potreby. Nemyslíme tu na fyzické potreby, ako sú potreby kyslíku, tekutín, stravy či spánku, ale myslíme tu na psychické či psycho-sociálne potreby, ktoré ovplyvňujú, často podvedomým či nevedomým spôsobom, naše myšlienky, pocity, postoje a správanie. Ide napríklad o potrebu lásky, uznania, prijatia, autonómie a pod. Ako sme už spomenuli tieto psychické potreby môžu byť vedomé alebo nevedomé a ich pôvod či zrod sa datuje do útleho detstva. Ich cieľom je chrániť dobro človeka, jeho psychickú integritu, teda sú vždy na strane toho, „čo je dôležité pre mňa“, a keďže sú spojené s intuitívno-citovým vnímaním, často sa stáva, že tieto motivácie sa ocitnú v protiklade s tým, čo považujeme na rovine intelektuálnej a tiež vôľovej za správne. Tak sa často stávame svedkami toho, o čom už písal apoštol Pavol: „Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem“ (Rim 7,19).
„Ja – ideálne a Ja aktuálne“
Rulla vo svojej knihe o kresťanskej antropológii na pozadí týchto dvoch motivačných pólov definuje základnú štruktúru nášho „Ja“. Svet ideálov a hodnôt nazýva „Ja – ideálne“ a svet psychických vedomých alebo nevedomých potrieb nazýva: „Ja – aktuálne“. V živote, a osobitne v kňazskej formácii, bude potom dôležité spoznať obe strany motivačných síl, akceptovať ich v sebe a naučiť sa ich integrovať do jednoty svojho „Ja“ – čo však zároveň znamená, akceptovať tzv. „základnú dialektiku“, čiže základné napätie, ktoré bude neustálom súčasťou života pre toho, kto sa vydal na cestu za Kristom, resp. na cestu realizácie seba-transcedencie lásky s teocentrickou perspektívou.
Ako sme už hovorili, „Ja aktuálne“ – ktoré je výrazom ľudských psychických potrieb a emotívno-intiutívneho sveta v nás, je nielen vedomé, ale aj podvedomé a nevedomé. Avšak práve to, čo je v nás nevedomé, má najväčšiu moc ovplyvňovať naše vnútorné postoje. Otázka by tu znela: Ako by sme mohli definovať túto oblasť našich postojov? Čo sú to vlastne „vnútorné postoje“ a ako ovplyvňujú náš život a naše rozhodovanie? – (Pokračovanie v pondelok….)
[1] Por. Rulla L. M., Antropologia della Vocazione Cristiana, (Antropológia kresťanského povolania), s. 147.
(Úryvok z knihy: Psychológia a spiritualita. Základné psychologické aspekty duchovného života.)
Pridaj komentár