JHS PNGSv. Ignác,   prostredníctvom pera pátra Gonzáleza de Cámara hovorí, že „zbožnosť je ľahkosť nájsť Boha“. Aký je pravý význam alebo zmysel tejto definície?

Uzobranie svätého Ignáca, váhu, ktorú dal svojim slovám a skutočnosť, keď sa zaoberal poskytovaním informácii pátrovi Cámarovi, vzbudzuje dojem, že mal istú vlastnosť v duchovnom živote, ktorú nazývame zbožnosť. Pre Ignáca je to „ľahkosť nájsť Boha“. Všetky poznámky od Ignáca poukazujú na to, že zbožnosť v jeho duchovnom živote bola pochopená, poznaná. V tejto Ignácovej definícii môžeme objaviť tri elementy: zbožnosť; zmysel nájsť Boha; ľahkosť nájsť Boha.

Nájsť Boha pre Ignáca je predovšetkým dar.  Píše o tom vojvodovi z Gandíe: „Namiesto hľadania alebo vyzdvihovania nejakej veci z rodu alebo pokolenia, treba viac hľadať Pána všetkých, totiž, jeho najsvätejšie dary“. Nasledujúci odsek vysvetľuje, čo rozumie pod týmito darmi: „Týmito darmi rozumiem tie, ktoré nie sú v našej vlastnej moci, aby sme si ich pritiahli, keď chceme, ale že sú čisto dané od toho, ktorý dáva a môže všetko dobré; tak ako sú úmysel, či predsavzatie viery, nádeje, lásky, radosti a duchovného pokoja, slzy, intenzívna útecha, pozdvihnutie mysle, dojmy a Božie osvietenia, so všetkým potešením a usporiadanými zmyslami…“

S touto ideou nájsť Boha, prichádza druhá, rásť v ľahkosti jeho nachádzania, čo predpokladá väčšiu alebo menšiu prácu hľadať ho, podľa väčšej, či menšej zbožnosti. Predpokladá preto aktivitu, na jednej strane človeka, ktorý hľadá a na druhej strane Boha, ktorý sa stáva nájdený, totiž, istý druh dialógu medzi Bohom a človekom, v ktorej odpoveď Boha by bola v skutočnosti zbožnosť, v zmysle tejto ignaciánskej definície.

Svätý Ignác, skôr ako dá svedectvo o svojej zbožnosti, hovorí o svojej čistote a o tom ako sa vyhýba ťažkému hriechu: „Nikdy však neprivolil k smrteľnému hriechu;­ naopak, stále rástol v nábožnosti, t. j. v ľahkosti nájsť Boha a že ho nájde.“ (por. Autobiografia 99). Tiež v Konštitúciách pripomína, aby sa najprv hľadal Boh tým, že sa oddelíme čo najviac od všetkej lásky k stvoreným veciam (por. Konštitúcie 288). Práve láska k stvoreným veciam je najväčšou prekážkou lásky k Bohu.

Najaktívnejšia najväčšia čnosť môže pochádzať alebo z milosti Boha alebo z náležitej ľahkosti pre prirodzený alebo nadprirodzený zvyk, predovšetkým v prípade čností pod vplyvom darov Ducha Svätého. Tiež táto ľahkosť môže pochádzať, podľa sv. Tomáša, z priľnutosti k predmetu alebo cieľu čnosti, ktorá by v našom prípade bola priľnutosť k nájdenému cieľu, ktorým je sám Boh, v čom pozostáva láska. V tomto prípade ľahkosť zbožnosti bude spontánnym ovocím lásky, ku ktorej zbožnosť pridá postoj služobníka skrze lásku.

Takto slovo zbožnosť ako aj vyjadrenie nájsť Boha a iné podobné vyjadrenia, sú veľmi bohaté v ignaciánskych spisoch. Niekedy nájdeme zbožnosť alebo nájsť Boha ako príčiny, niekedy ako efekty iných činov alebo fenoménov, v rôznych situáciách a okolnostiach, atď. Podľa toho, čo sme doteraz videli, pre Ignáca nájsť Boha, predpokladá v nejakej forme hľadať ho. Nestrácajme z pohľadu dialóg zbožnosti, v ktorom človek hľadá Boha a a Boh mu dáva nájsť.

Z týchto uvažovaných elementoch v kontexte historickom a tiež študované systematicky a koordinovane, podľa rôznych spisov sv. Ignáca, klíči dostatočne jasná idea toho, čo je zbožnosť v duchu sv. Ignáca.

(Spracované na základe prekladu Jána Benkovského SJ, podľa Alfonso de la Mora, La devoción en el espíritu de san Ignacio, s. 19-28, viac na: http://ignacianskaspiritualita.sk/index.php/2012/08/ignacianska-definicia-zboznosti/)