Sv. Ignác, prostredníctvom pera pátra Gonzáleza de Cámara hovorí, že „zbožnosť je ľahkosť nájsť Boha“. Aký je pravý význam alebo zmysel tejto definície?
Uzobranie svätého Ignáca, váhu, ktorú dal svojim slovám a skutočnosť, keď sa zaoberal poskytovaním informácii pátrovi Cámarovi, vzbudzuje dojem, že mal istú vlastnosť v duchovnom živote, ktorú nazývame zbožnosť. Pre Ignáca je to „ľahkosť nájsť Boha“. Všetky poznámky od Ignáca poukazujú na to, že zbožnosť v jeho duchovnom živote bola pochopená, poznaná. V tejto Ignácovej definícii môžeme objaviť tri elementy: zbožnosť; zmysel nájsť Boha; ľahkosť nájsť Boha.
Nájsť Boha pre Ignáca je predovšetkým dar. Píše o tom vojvodovi z Gandíe: „Namiesto hľadania alebo vyzdvihovania nejakej veci z rodu alebo pokolenia, treba viac hľadať Pána všetkých, totiž, jeho najsvätejšie dary“. Nasledujúci odsek vysvetľuje, čo rozumie pod týmito darmi: „Týmito darmi rozumiem tie, ktoré nie sú v našej vlastnej moci, aby sme si ich pritiahli, keď chceme, ale že sú čisto dané od toho, ktorý dáva a môže všetko dobré; tak ako sú úmysel, či predsavzatie viery, nádeje, lásky, radosti a duchovného pokoja, slzy, intenzívna útecha, pozdvihnutie mysle, dojmy a Božie osvietenia, so všetkým potešením a usporiadanými zmyslami…“
S touto ideou nájsť Boha, prichádza druhá, rásť v ľahkosti jeho nachádzania, čo predpokladá väčšiu alebo menšiu prácu hľadať ho, podľa väčšej, či menšej zbožnosti. Predpokladá preto aktivitu, na jednej strane človeka, ktorý hľadá a na druhej strane Boha, ktorý sa stáva nájdený, totiž, istý druh dialógu medzi Bohom a človekom, v ktorej odpoveď Boha by bola v skutočnosti zbožnosť, v zmysle tejto ignaciánskej definície.
Svätý Ignác, skôr ako dá svedectvo o svojej zbožnosti, hovorí o svojej čistote a o tom ako sa vyhýba ťažkému hriechu: „Nikdy však neprivolil k smrteľnému hriechu; naopak, stále rástol v nábožnosti, t. j. v ľahkosti nájsť Boha a že ho nájde.“ (por. Autobiografia 99). Tiež v Konštitúciách pripomína, aby sa najprv hľadal Boh tým, že sa oddelíme čo najviac od všetkej lásky k stvoreným veciam (por. Konštitúcie 288). Práve láska k stvoreným veciam je najväčšou prekážkou lásky k Bohu.
Najaktívnejšia najväčšia čnosť môže pochádzať alebo z milosti Boha alebo z náležitej ľahkosti pre prirodzený alebo nadprirodzený zvyk, predovšetkým v prípade čností pod vplyvom darov Ducha Svätého. Tiež táto ľahkosť môže pochádzať, podľa sv. Tomáša, z priľnutosti k predmetu alebo cieľu čnosti, ktorá by v našom prípade bola priľnutosť k nájdenému cieľu, ktorým je sám Boh, v čom pozostáva láska. V tomto prípade ľahkosť zbožnosti bude spontánnym ovocím lásky, ku ktorej zbožnosť pridá postoj služobníka skrze lásku.
Takto slovo zbožnosť ako aj vyjadrenie nájsť Boha a iné podobné vyjadrenia, sú veľmi bohaté v ignaciánskych spisoch. Niekedy nájdeme zbožnosť alebo nájsť Boha ako príčiny, niekedy ako efekty iných činov alebo fenoménov, v rôznych situáciách a okolnostiach, atď. Podľa toho, čo sme doteraz videli, pre Ignáca nájsť Boha, predpokladá v nejakej forme hľadať ho. Nestrácajme z pohľadu dialóg zbožnosti, v ktorom človek hľadá Boha a a Boh mu dáva nájsť.
Z týchto uvažovaných elementoch v kontexte historickom a tiež študované systematicky a koordinovane, podľa rôznych spisov sv. Ignáca, klíči dostatočne jasná idea toho, čo je zbožnosť v duchu sv. Ignáca.
(Spracované na základe prekladu Jána Benkovského SJ, podľa Alfonso de la Mora, La devoción en el espíritu de san Ignacio, s. 19-28, viac na: http://ignacianskaspiritualita.sk/index.php/2012/08/ignacianska-definicia-zboznosti/)
Pridaj komentár