V meditácii „Výzva Kráľa“ Ignác tvrdí, že jestvujú dve odpovede na Božiu výzvu. Jedna pochádza od rozvážneho, druhá od štedrého a veľkodušného človeka. Odpoveď druhého človeka môžeme nazvať odpoveďou srdca.

Na úvod Duchovných cvičení Ignác umiestnil dvadsaťtri úvodných poznámok, v ktorých vysvetľuje cieľ Exercícií a poskytuje smernice a rady pre toho, kto dáva Duchovné cvičenia. Prvá zo „vstupných pomôcok“ približuje, ako Ignác chápe Duchovné cvičenia. Ak fyzické cvičenia posilňujú telo a dobre vplývajú na zdravie, tak Duchovné cvičenia slúžia podľa Ignáca na to, aby „nás posilnili a podporili v našom úsilí dať veľkodušnejšiu odpoveď na Božiu lásku“.

Všimnime si, čo Ignác nehovorí. Neuvádza, že Duchovné cvičenia sú určené hlavne na to, aby sme si zdokonalili chápanie alebo upevnili vôľu. Ani nesľubuje, že sa pred nami odkryjú duchovné tajomstvá, že naše mysle budú osvietené. Samozrejme, Exercície môžeme zavŕšiť s väčším intelektuálnym poznaním, ale to nie je cieľ. Cieľom je odpoveď, konkrétne odpoveď srdca. Význam slova „srdce“ nie je cit, hoci ho myšlienkový obsah tohto slova zahŕňa. Pod slovom „srdce“ skôr rozumieme vnútorné nasmerovanie, priam jadro nášho bytia. Tak poníma srdce sám Ježiš, keď hovorí o potrebe zhromažďovať si poklady v nebi, a nie na zemi, „lebo kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21). O takéto srdce sa Ježiš obával, keď hovoril, že „zo srdca (…) vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie“ (Mt 15, 19). Ježiš si tiež všíma, že srdce môže byť odlúčené od našej činnosti: „Tento ľud si ma ctí iba perami, ale jeho srdce je ďaleko od mňa“ (Mt 15, 8). Chápať srdce ako odpoveď celého človeka je teda tou hlavnou starosťou Duchovných cvičení.

Tento význam má slovo srdce od nepamäti. Tak je srdce chápané v Biblii aj v súčasných, moderných jazykoch, napríklad v angličtine. Keď niekomu povieme: „Nosím si ťa v srdci“, máme na mysli niečo viac ako len starostlivosť o neho. Ak to hovoríme úprimne, vyjadrujeme svoju solidaritu s druhým človekom. To znamená oveľa viac ako „rozumiem ti“ (intelekt) či „spolucítim s tebou“ (city). V podstate svoju spolupatričnosť tlmočíme takto: „Som v tom s tebou“. Je to ovocie nášho základného rozhodnutia. O človeku, ktorý sa nenadchol pre nejakú vec alebo projekt, sa dnes zvykne hovoriť, že „nevložil do toho svoje srdce“. Najčastejšie vyslovujeme tieto slová vtedy, keď sa ľudia správajú tak, že to protirečí ich najhlbším túžbam. Vieme, o čom je reč, veď aj my sami zraňujeme ľudí, ktorých milujeme. A neraz sa správame či konáme tak, že to nezodpovedá našej identite.

Práve ignaciánska spiritualita je cesta, ktorá pomáha umiestniť srdce tam, kde treba. A Ignácovi na tom naozaj záleží. Ignác rozumel celej záležitosti, pretože niečo také sa mu osobne prihodilo. Počas svojho uzdravovania prežil neobyčajné obrátenie, ale nebolo to obrátenie rozumu či vôle. Pred obrátením i po ňom bol celkom pravoverným katolíkom, ktorý si plnil svoje náboženské povinnosti. To nebolo to, čo sa zmenilo. Obrátenie však zasiahlo jeho najhlbšie túžby a odhodlania, samotné centrum osobnosti, kde sa človek nachádza sám s Bohom. Náboženský život a intelektuálne chápanie sa u Ignáca časom prehĺbili, ale najskôr sa zmenilo jeho srdce.

Vďaka skúsenosti získanej uvažovaním v modlitbe a duchovným sprevádzaním druhých ľudí Ignác vypracoval mnoho spôsobov, ako počúvať reč srdca. Je to reč, ktorá odhaľuje Božie úmysly a povzbudzuje nás k veľkodušnej odpovedi. To, v čo veríme a čo robíme, je dôležité. Avšak Ignác sa oveľa viac zaujíma o vnútorný stav našich sŕdc. Väčšina z nás sa neustále stretáva s neústupným pokušením, aby sme Duchovné cvičenia alebo akúkoľvek duchovnú obnovu využili na zmenu spôsobu nášho myslenia. Skutočne, môže to dokonca hroziť aj v prípade tejto knižky, v ktorej vysvetľujem myšlienky, pojmy, zásady, ktoré chcú rozšíriť chápanie ignaciánskej spirituality. Podstatné je však to, aby sme si uvedomili, že chápať nie je cieľ Exercícií. Dokážeme porozumieť veľkému množstvu vecí, čo vôbec nemusí vplývať na to, ako prežívame svoj život. Cieľom je odpoveď srdca, ktorá v skutočnosti mení celého človeka.

Boh poučil Ignáca o srdci v niekoľkých mystických víziách, ktoré dostal v prvých etapách svojej duchovnej formácie. Jedno z takýchto videní mal Ignác vtedy, keď sa začal pýtať, či sa má modliť tri alebo štyri modlitby k Najsvätejšej Trojici – modlitbu adresovanú každej božskej osobe: Otcovi, Synovi i Duchu Svätému, a potom štvrtú modlitbu k jednému Bohu. Modlil sa vonku na schodoch kláštora, keď náhle „počul“ Trojjediného Boha ako hudobný zvuk troch klávesov organa, ktoré hrali súčasne. Inokedy mal víziu Boha Stvoriteľa a videl „niečo biele, z čoho začali vychádzať biele lúče“. Z tohto jasu Boh stvoril svetlo. „Nevedel, ako vysvetliť tieto veci,“ píše Ignác v tretej osobe o tom, kto mal toto videnie. Avšak odpovedal svojím srdcom: „Zaplavilo ho toľko sĺz a vzdychov, že ich nebol schopný zastaviť.“ Táto odpoveď srdca sa stáva základom Duchovných cvičení. Stvorenie je tok Božích darov a ľudská odpoveď je spojivo, ktoré im umožňuje znova sa vrátiť k Bohu. Ľudská odpoveď je slobodné rozhodnutie, ktoré spôsobuje, že Božie stvorenie môže prehovoriť. Stvorenie nám pomáha poznať a zamilovať si Boha a tiež prebúdza túžbu žiť s ním naveky.

Takmer na samom začiatku Exercícií žiada Ignác od exercitanta, aby sa modlil pred Kristom, ktorý visí na kríži. Stotožňuje Krista so Stvoriteľom, s Bohom z Princípu a fundamentu. „Zhováraj sa s ním o tom, ako tvorí, pretože miluje“ – to by nám mohol povedať Ignác. Nie je to abstraktný Boh rozumu, ale milujúci Boh, ktorý sa zračí na tvári Ježiša Krista. Je to Kristus, ktorého predstavuje svätý Pavol v Liste Efezanom a v Liste Kolosanom. Je to Kristus z Prológu Evanjelia podľa svätého Jána – Slovo „skrze ktoré bolo všetko stvorené“ (porov. Jn 1, 1 3). Je to Syn Boha, Alfa a Omega z Apokalypsy svätého Jána. Náš duchovný život je pokus o odpoveď na otázku, o čo ide v živote. Hľa, tu je Ignácova odpoveď: vidieť Boha srdcom, nie rozumom. Náš Stvoriteľ je mimo riadne štedrý Darca. Dáva nám dary, ktoré sa dožadujú odpovede z našej strany. Odpoveďou by malo byť slobodné rozhodnutie darovať sa Bohu s vďačnosťou a s láskou. Je to pohľad, na ktorý iba srdce môže dávať správnu odpoveď.

(Z knihy: David L. Fleming SJ: ČO JE IGNACIÁNSKA SPIRITUALITA?)